Vypočutá modlitba alebo ako som bola vďačná za policajtov

Autor: Prvý pokus | 17.1.2011 o 8:21 | Karma článku: 13,05 | Prečítané:  2385x

Piatok večer a ja nakupujem v hypermarkete, nechce sa mi zajtra strácať čas, budem rada, ak stihnem pozrieť obchody, ktoré môžem absolvovať po celotýždňovej prestávke bez drobcov. Tento krát ma nedostanú, pevne som si zaumienila postupovať podľa zoznamu na lístku - opäť omyl, pár akciových vecí sa v košíku predsa len ocitlo.

Stojím v rade pred pokladňou s najväčším košom, všade okolo sú len teenageri s čipsami a hlavne s fľaškami v rukách. Zaplatené a ja, hrdá na to, že dnes to nebolo až také zlé, zatváram kufor na našom hrdzou nahlodanom aute. Idem k babine - akosi mi v byte nezostal priestor na zavesenie jednej práčky - ešteže tá naša úžasná babina býva iba tri kilometre, spojím príjemné s užitočným.

A vtedy ich zbadám, z diskotéky oproti sa trochu neistým krokom blížia traja chalani, majú možno osemnásť až dvadsať, otvárajú dvere na starej audine - frajeri, žeby bola ich vlastná? A zároveň začínam mať strach a zrazu mám z tej svojej piatkovej pohody veľmi naponáhlo, len aby som odfrčala, čo najďalej od nich, nech do mňa nestihnú naraziť.

A ešte si v duchu robím poznámku - tak nabudúce žiadne nákupy a jazdy v piatok večer, to je ten najmenej bezpečný čas. Ale plán je plán, veci sa mi neposušia, k babine ísť treba a tak sa nahlas modlím: „Pane Ježišu, ochraňuj ma na tejto ceste." V zamyslení ani nezbadám, kedy sa za mnou objavilo auto, ktoré tam predtým nebolo. Dúfam, že som ho tentoraz neohrozila ja, keď som prichádzala na hlavnú. Nemala by som blbnúť a radšej sa sústrediť na cestu.

Našťastie bol dojazd k babine bezproblémový a po stredne krátkodlhom rozhovore sa zasa poberám späť, tatino bude po dnešnom dvanásťhodinovom záťahu v robote určite zničený. Veľmi opatrne vychádzam spred domu, nech tentoraz nezašúcham nárazníkmi o nábeh. Spokojná so svojim výkonom, pridám plyn až mi zapištia gumy - to som vlastne nechcela.

Tak a už sa len bezpečne dostať domov za mojimi chlapmi.  Čo asi tatino povie na to nové lego? Prechádzam cez most a zrazu vidím pred sebou policajné svetlá, ukazujú, že mám zastaviť (v mysli mi napadne - ako dobre, že som si tento krát nezabudla techničák). Kolená sa mi už stihli roztriasť.  Otváram okno, nasledujú obligátne otázky - alkohol, máte doklady.

A jedna neobvyklá - „kam tak proti noci?" Bola som u babiny a idem domov - policajta zrejme presvedčili koláče a domáce vajíčka len tak odložené na sedadle spolujazdca, takže ma nakoniec bez kontroly púšťa ďalej. Vydýchnem si a od bázne pred autoritou nedokážem ani poriadne zaradiť. Idem ďalej snažiac sa už poriadne sústrediť a nezanedbať žiaden predpis.

A keď som už len pár sto metrov od domu, pri pohľade na vysvietenú diskotéku mi to dôjde. Veď oni tam vlastne stáli kvôli mne, aby zastavili všetky tie podnapité veľké deti, aby neublížili sebe, mne, ani iným a vtedy pochopím, že Boh odpovedá na modlitby veľmi konkrétne, niekedy aj veľmi rýchlo a používa si na to ľudí.  Ďakujem Ti, Pane, že ma máš tak veľmi rád, že si tam tých policajtov poslal.

autorka: Katarína Filová

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

EKONOMIKA

Súd rozhodol, že najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?