Zosuvy: dá sa im predchádzať?

Autor: Prvý pokus | 23.1.2011 o 21:12 | Karma článku: 6,00 | Prečítané:  831x

Po katastrofických následkoch zosuvov pôdy na jar 2010, v novom roku v médiách opäť rezonujú zosuvy na východe Slovenska. Povodne a zosuvy sa v poslednom čase stali strašiakom pre obyvateľstvo v postihnutých obciach, ale nielen tam. Postihnutým v minulom roku sa ušlo nevyhnutnej podpory od samosprávy, čiastočného odškodnenia štátom a nezištnej pomoci od spoluobčanov, čo je vskutku slabá útecha, ak išlo nezriedka o celoživotné úspory, investované do rodinných domov, ktoré po strohom verdikte statika museli byť vo veľa prípadoch asanované. Táto skutočnosť bolí o to viac, že pri využití všetkých dostupných informácií sa takejto situácii dalo predísť. Ako?

Štát po celé desaťročia financoval preskúmanosť územia, konkrétne realizáciu podrobných inžinierskogeologických máp. Inžinierskogeologický prieskum má za úlohu posúdiť územie z hľadiska budúcej výstavby s možnými rizikami - posudzuje a následne znázorňuje v mapách kvalitu hornín z hľadiska založenia stavby, zosuvy s prognózou vývoja, identifikuje územia potenciálne zatopené pri povodniach.

U všetkých týchto faktorov sa opiera o historické údaje - a to všetko v mierke 1:10.000, teda oveľa podrobnejšie ako dnes vydávané najpodrobnejšie turistické mapy (1:25.000). Takýmito mapami sú dnes pokryté všetky územia sídelných aglomerácií na Slovensku. Inžinierskogeologické (ďalej IG) mapy sú k dispozícii v štátnom archíve (Geofond) a takisto aj v zadávateľských organizáciách (ministerstvo). Územie postihnuté zosuvom nie je automaticky vylúčené z možnej výstavby. V zásade, stavať sa dá všade, ide len o nákladnosť stavby.

U postihnutých objektov s veľkou pravdepodobnosťou pred samotnou projektovou prípravou resp. vo fáze deklarácie pozemku ako stavebného neboli použité IG podklady, ani realizovaná geotechnická štúdia (ktorá je, mimochodom, v niektorých členských krajinách EÚ povinná pre akúkoľvek stavbu). Z tohto hľadiska je v záujme samotných stavebníkov a ich architektov, vedieť, na akom území plánujú stavať. Niekedy stačí aj múdra rada pamätníka obce. 50 rokov však v geológii nič neznamená a stavitelia určite dúfajú, že ich dom bude domovom ešte aj ich vnukom.

Nepísaným cieľom riešenia štátnych úloh resp. úloh financovaných zahraničnými grantmi (a teda aj IG prieskumov) bolo splnenie plánu a prečerpanie finančných prostriedkov. Úlohy tak následne končili v zásuvke úradníka na ministerstve (okrem už spomínaného Geofondu). Demotivácia riešiteľov úloh z toho plynúca nebola tým najhorším výsledkom.

Tým hlavným problémom bolo a naďalej ostáva nevyužitie týchto cenných podkladov samosprávami. A tak miestne samosprávy resp. ich hlavní architekti, vo fáze prípravy územného plánu resp. schvaľovania stavebných povolení zohľadňujú vhodnosť územia z IG hľadiska na základe dobrovoľnosti ( a teda spravidla nezohľadňujú), aj keď by to malo byť v ich záujme a v konečnom dôsledku v záujme obyvateľstva. V tomto prípade by to však mal byť štát, ktorý by mal nariadiť samosprávam povinné využitie existujúcich a dostupných podkladov pre plánovanie výstavby, aby sa predišlo takým udalostiam, aké otriasli Slovenskom za posledný rok.

autorka: Soňa Kallová

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

EKONOMIKA

Súd rozhodol, že najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?