Stretol som dievča

Autor: Prvý pokus | 24.1.2011 o 7:00 | Karma článku: 9,03 | Prečítané:  2450x

Práve som dobehal, je utorok neskorý večer. Osprchovaný sedím prikutý ku klávesnici. Vonku som zažil niečo, čo som pri behu nečakal. Niečo, čo by som čakal hocikde na verejnom mieste, v dennú dobu, v primeranom oblečení, za priaznivých tepelných a povetrnostných podmienok niekedy cez víkend. Len nie dnes, pri behaní, na nábreží Dunaja, v bežeckom úbore a ešte, že by sa také dačo stalo mne.

Stretol som dievča. Lenže, nie len tak, že bežím, bežím a vidím dievča. Nie, nie, toto dievča bolo iné. Tento beh bolo neopakovateľný, celý môj výklus od zaviazaní si šnúriek až po sprchu bol odlišný. Od všetkých všedných behov a dní, kedy sa deň končí alebo začína športom.

Dnes sa mi stalo, že som po dlhom čase naozaj si šiel zabehať, tak, ako som si aj sľúbil. Lebo jedna vec ísť si zabehať, keď to na človeka príde a druhá, splniť si svoj vlastný záväzok. Nu, a mne sa stalo že som dokázal splniť mnou a dnes vytýčený cieľ si zašportovať. Prečo práve dnes a práve o pol 10 večer? Lebo som mal taký program, každý deň niečo iné. začalo to ešte piatok.

Piatok - beh, sobota - bicykel, neďela - plávenie, včera posilka a napokon dnes opäť beh. Či to udržím ešte jedno kolo, je otázne. Ale to bolo len tak pre zamyslenie sa, prečo dnes. A prečo teraz? Lebo som prišiel z predstavenia z divadla. Čo, kto, a kde hral nie je podstatné, lebo sa to už nebude opakovať. Myslím, že nebude repríza, nie že nepôjdem do divadla.

Z divadla som prišiel priamo domov, po pol hodine váhania behať/nebehať, a uprataní si izby ako odreagovaní sa, som sa začal obliekať. Po prehadzaní si veci vo viacerích izbách som zozbieral plnú výbavu. Ešte si ju správne nakombinovať a hurá von. Vybehol som, sviežo, ale kľudne, dal som si tempo akoby som šieľ na pol maratón. Teda, veľmi kľudné. Po 10m. kedy som uvažoval či som si všetko dobre nastrojil aby som mal idealné športové podmienky, som zastavil svoje pochybovačstvo s tým, že som už aj tak dosť ďaleko od domu aby som sa vrátil. A aj tak, keby to bolo dosť vadilo, tak dlho by som nad tým neváhal a bol by som už dvakrát prezlečený - dovybavený.

Keď som si stihol uvedomiť kde som, a koľko som stihol odbehnúť, ozval sa zvon z podhradia. Z kostola ležiacého neďaleko, (kedysi caribics, po novom) rybej čárdy. Bolo desať hodín. To značilo že som už aj mohol byť pod Novým mostom, ale ešte som ta nebol. Začal som konečne naplno vnímať okolie. Do päť minút som sa otočil okolo piliera mosta. Prebehol som pár metrov a v ďiali som zazrel čosi čo ani nemohla byť pravda. Videl som dievča, ktoré akoby vybehlo z podniku nahliac sa na električku, ktorá pred chvíľou popod mostom prehrkotala. Nie, ona sa obliekala. mala rúžove líca, akoby ju práve vyhodili z krčmy a ona si to ešte plne neuvedomila. Obliekala sa, to dozaista.

Ale až keď ma minula a usmiala sa, na moju reakciu (zavrtel som hlavou a zavrel oči, lebo som im neveril) som si plne uvedomil, že je tiež v športovom. Jej obraz sa mi vypálil do sietnice. Ak ju viac už nestretnem, tak mi to stačilo, len ako poznámka typu - "treba sa stále pozerať okolo seba, nikdy nevieš čo ťa stretne". Keď som si uvedomil, že by som ju chcel dobehnúť, a požiadať ju a by sa ešte raz usmiala a potom už stále, bolo neskoro. Nie kvôli mne, ale kvôli jej tempu, ktoré možno malo tiež taký názov ako môj, tzv. "na pólmaratón" ale ona v tom prípade bola profi.

A prečo som neveril že vidím dobre? Prezliekala sa, videl som jej najspodnejšiu vrstvu termo prádla. To bol prvý dôvod na pretrenie si zraku a zmeravenie, alebo paralýza mozgu, na dobu dosť dlhú aby bol beh za ňou nenávratne zbytočný.

Chcem ju vidieť znovu, mám jedinú šancu, byť tam, odkiaľ sa vynorila, odnikiaľ. Pravidelne v približne v tú dobu, ideálne v tom čo som mal na sebe teraz. To značí, že to musím urobiť hneď, len preto, lebo som mal na sebe bundu teplú. Ach. Uvidím ju ešte niekedy? Neviem, ostáva mi dúfať a veľa behať okolo desiatej večer.

autor: Peter Gavlíder

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

EKONOMIKA

Súd rozhodol, že najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?