Samozrejme počas tohto procesu sa môže dostať do nevôle Kŕdľa, avšak vždy by mal pociťovať príslušnosť a zodpovednosť za celý Kŕdeľ, nie len za svoju rodinu a za svojich blízkych. Po zistení, na čo vlastne politikom je (čo by mal politik zistiť sám bez ohľadu na to ako sa správajú ostatní politici) by sa mal naplno zamerať na stanovený cieľ, vrátiť sa ku Kŕdľu, a pokúsiť sa ho zmeniť.
Poznáme nejakého politika, ktorý by pripomínal čajku Jonathan Livingston? Ja osobne nie. Politik, ktorý uprednostní let pred nezmysluplným získavaním potravy, politik, ktorý sa aj po páde nevzdá ale pokračuje v hľadaní nielen odpovedí ale aj otázok, politik ktorý má tú silu postaviť sa na pranier a čeliť nevôli ostatných, pričom on sám si je vedomí toho, že konal v dobrom úmysle, politik ochotný podeliť sa o svoje skúsenosti, politik, ktorému neleží na srdci len minulosť ale sústreďuje sa aj na budúcnosť, politik, ktorý je politikom pretože chce nie pretože môže, politik, ktorý si po dokončení svojho poslania vie povedať dosť a zo vznešenosťou odíde, politik, ktorý si uvedomuje, že je človekom tak ako ostaní.
V našom súčasnom 150 člennom Kŕdle sa takýto politik asi nenájde, aj keď miestami možno badať ako keby žiakov Jonathana, ktorí síce ešte nie sú samotným Jonim, avšak niektoré z charakterových čŕt tu možno badať.
Netvrdím, že čajka Jonathan Livingston by mala byť akousi predlohou každého politika, len si myslím, že ak by pár takýchto čajok lietalo medzi nami a v našom Kŕdle, by sa mienka, tak moja ako aj iných, na skazený ale zároveň krásny svet politiky zlepšila.
Na záver krásna myšlienka od samotného učiteľa Joniho (stará čajka Čang): Všetko vždy funguje, keď si naplno uvedomuješ, čo chceš dosiahnúť.
autor: Jozef Putera