O slušnosti, „parafráze“ a odbornosti

Autor: Prvý pokus | 12.8.2011 o 10:21 | (upravené 12.8.2011 o 10:41) Karma článku: 11,56 | Prečítané:  2157x

Reagovať na výroky iných vo vlastnej veci (nech ich autorom je ktokoľvek, či novinár alebo ústavný činiteľ, vrátane prezidenta republiky) má zmysel zrejme iba vtedy, keď sa tieto výroky dotýkajú osobnej cti. Ako adresát mám napríklad peknú zbierku výrokov bývalého premiéra Fica, lživých, urážlivých a zavádzajúcich, pri ktorých nemalo zmysel reagovať, pretože ich lživosť bola očividná a sebaodhaľujúca a urážlivý charakter (napríklad výrok o etnickom pôvode) navyše aj sebadiskvalifikujúci. Nemôžem však nezareagovať na lživé (i keď vo svojej podstate hlúpe) výroky prezidenta SR Ivana Gašparoviča, ktorými sa zaskvel v relácii televízie TA3 Téma dňa 20. júla 2011 vo svojej  reakcii na kritické hodnotenie jeho krokov pri menovaní generálneho prokurátora, ktoré odznelo na tlačovej konferencii Inštitútu pre verejné otázky.

Som odporcom konšpiračných teórií a preto nehľadám za postupom redaktora Petra Bielika, ktorý položil prezidentovi zjavne vykonštruovanú otázku, nič iné, než zníženú schopnosť sémantického rozlišovania. Ten totiž moje slová: „Postoj pána prezidenta (v kauze vymenovania generálneho prokurátora - poznámka autora) považujem za mimoriadne nevhodný, a to sa zdržiavam kritickejších výrokov" parafrázoval takto: „ ... má problém zostať slušný, ak má pomenovať motívy, možné, ktoré Vás vedú k vymenovaniu alebo nevymenovaniu, resp. pozdržiavaniu vymenovania generálneho prokurátora". Podľa Bielika, ktorý mi na moju žiadosť poslal vysvetľujúci list,  išlo o „parafrázu, ktorá je bežnou súčasťou novinárskych celkov". Je pozoruhodné, že skúsený redaktor nevidí rozdiel medzi „zdržaním sa kritickejších výrokov" a „problémom zostať slušný pri pomenovaní motívov" a považuje takto prekrútenú interpretáciu za „parafrázu". Žiaľ, znovu sa potvrdilo zistenie,  že mnohí ľudia si jednoducho nevážia význam slov, a to paradoxne aj tí, ktorých práve práca so slovom živí. Pre prezidenta Gašparoviča to však bola celkom pohodlná nahrávka na smeč. Keďže nebol schopný použiť na zdôvodnenie svojho postoja nijaký presvedčivý vecný argument (iba mantru, že „je to daný stav", „je tu ústava, zákony ..."), zaútočil osobne, so sebe vlastnou lexikou: „ ...dneska mi to hovorili, čo povedal údajný politológ, pán Mesežnikov, ktorý prišiel na Slovensko v 89. roku, myslím, vyučovať marxizmus, takže ja ho chápem, keďže musel sa dostať do inej pozície, aké ma teraz názory ...".

Predstava o tom, že by niekto mohol prísť práve v roku 1989 zo Sovietskeho zväzu do Československa vyučovať marxizmus je sama osebe natoľko bizarná a komická, že nepotrebuje nijaký komentár a je spoľahlivým indikátorom stavu mysle jej nositeľa. Nechajme to však teraz bokom. Mám pre hlavu štátu a všetkých jeho podporovateľov a spojencov upresňujúcu informáciu (mimochodom, ľahko overiteľnú vo všetkých úradných záznamoch), ktorá by im mohla poslúžiť na to, aby sa nabudúce nestrápňovali a hľadali v diskusii pádnejšie argumenty. Neprišiel som do Československa v roku 1989, ale v roku 1981 a  neprišiel som „vyučovať marxizmus", ale na trvalý pobyt za účelom spojenia so svojou slovenskou rodinou po skončení vysokej školy.

Na záver si dovolím malú poznámku k slovnému spojeniu „údajný politológ". Keď sa bývalému premiérovi Ficovi nepáčili moje kritické hodnotenia niektorých jeho aktivít, resp. aktivít jeho strany, vyrukoval so znevažujúcim označením „samozvaný politológ", „takzvaný politológ", ktoré omieľal ako verklík. Zhruba do roku 2004 mu to však nevadilo a snažil sa votrieť do dôvery „samozvanému politológovi" posielaním pozvánok na rôzne stranícke podujatia Smeru-SD (samozrejme, ani jedna z nich nebola prijatá). Prezident Gašparovič hlbokú myšlienku Fica tvorivo rozvinul - „takzvaný" politológ sa premenil na „údajného". Vskutku silný intelektuálny výkon, hodný hlavy štátu.

Páni Gašparovič a Fico, odborníci - právnici! Mám pre Vás návrh. Keď sa mi preukážete čo i len 1 (jedným)  percentom  z toho, čím sa môžem preukázať ja - spolueditorstvom a spoluautorstvom okolo 100 knižných publikácií, autorstvom stoviek odborných štúdií, vydaných v monografiách, zborníkoch a časopisoch v USA, Veľkej Británii, Francúzsku, Nemecku, Belgicku, Rakúsku, Dánsku, Slovinsku, Maďarsku, Srbsku, v ČR, na Ukrajine, v Bielorusku, na Taiwane a v SR (esejistickú, publicistickú a komentátorskú tvorbu pre slovenské a zahraničné médiá vynechávam), autorským rozvinutím koncepcie straníckeho systému SR, používanej v medzinárodnej politologickej literatúre, spoluautorstvom európskych univerzitných učebníc o politických systémoch krajín EÚ, tisíckami vedeckých citácií vo svetovej politologickej a sociologickej literatúre, okrem iného jedným z najväčších  počtov referencií v Google Scholar a v iných citačných indexoch, prednášaním na popredných univerzitách (okrem európskych tiež vo Washingtone, New Yorku, Toronte, Ottawe, Edmontone, Taipei, New Delhi, Mumbai),  členstvom v redakčných radách niekoľkých odborných časopisov doma a v zahraničí, členstvom vo fakultnej vedeckej rade a v pracovnej skupine pre politické vedy pri akreditačnej komisii, účasťou na stovkách odborných a vedeckých podujatí po celom svete  - potom sa s Vami rad pobavím o tom, kto je skutočný a kto je iba „údajný" resp. „takzvaný" odborník (či už politológ alebo právnik). Smelo do toho, páni! Netrpezlivo čakám!

autor: Grigorij Mesežnikov, politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?