Hodnota vyhoretej sviečky

Autor: Prvý pokus | 11.11.2011 o 12:44 | Karma článku: 10,74 | Prečítané:  2090x

Som tichej povahy (aspoň druhí tak o mne hovoria), často mám však chuť kričať do celého sveta. „Kam sa všetci hrabeme? Na čo sa to hráme?“

Veď sme na úpadku, úpadku hodnôt. Hodnôt jednoduchosti, dobra, etiky. Jednoduchej krásy, prirodzeného dobra, o ktorom nemáme potrebu hovoriť, konania dobra bez dôrazu na naše ego, etiky v rozlišovaní dobra, zla, naštrbeného dobra, či zla skrývajúcého sa pod pokrývkou dobra.

Snažíme sa ísť vytrvalo hore, čo najvyššie, na čo najväčšie svetlo, vlastniť obrovské domy, vzdialené pláže, mať množstvo šiat, šperkov, deň naplniť prácou, mnohými ľuďmi, recepciami, pracovnými večerami, prestížnymi reštauráciami, vychytenými barmi, letiskami. A aby sme taký naplnený, či plný život dosiahli, veľa tomu obetujeme. Sme stále a všade dosiahnuteľní, sme v kontakte s viacerými ľuďmi naraz, sme o všetkom informovaní, sme „in“. Nevieme byť sami, či v kruhu úzkej rodiny, mali by sme pocit, že sa nič nedeje, že sme bez náplne, bez zaujímavého programu, že náš život je fádny, že sme pre druhých banálni.

A tak od skorého rána do neskorého večera existujeme „naplno“, pre svoje ego a pre pohľad druhých, v práci i v osobnom živote si latku dvíhame čoraz vyššie, dvíhame ju deťom v ich sebavedomí, v ich túžbach. Treba mať čoraz viac, treba sa hnať a nekonečne posúvať svoje limity.

A odrazu príde moderný trendový „burn out“ – „vyhorenie“, vyhorenie vo chvíli, keď svietime najviac. Nečakane v plnom prúde, pri plnej sile poistky vyskočia. Nevládzeme jedno ráno vstať z postele, nevieme urobiť ďalší krok. Odrazu nevieme čeliť tomu nášmu životu „ako z reklamy“. Dostaneme sa do bodu, keď nám lekár povie, že ak chceme ísť ďalej, tak sa musíme zastaviť, ak chceme vedieť opäť byť s druhými a medzi inými, musíme byť chvíľu sami. Opäť sa ocitáme na štartovacej čiare, učíme sa, čo je čítať niekoľko hodín knihu, sedieť na lavičke hľadiac na plynúcu rieku, či piť čaj s pohľadom doprázdna bez toho, že by sme mysleli na to, čo máme urobiť, čo sme mali urobiť inak, kto nás čaká.
Čas plynie bez hodiniek.

Na rodičovskom združení syna prváka pani učiteľka rodičom povedala: „Nezaplňte deťom deň aktivitami, nechajte dieťa aj snívať, nudiť sa. Len tak sa naučí chápať plynutie času“.

Autorka: Maria Dopjerova-Danthine

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?