Žijem v takej krajine...

Autor: Prvý pokus | 9.1.2012 o 9:50 | Karma článku: 18,60 | Prečítané:  4882x

... kde sa pologramotný alkoholik so slovnou zásobou na úrovni jedinca po akútnej lobotómii, môže pasovať do roly ochrancu záujmov národa. A ešte na tento účel aj zneužiť názov jednej z najstarších slovenských politických strán. A 5 – 6 % voličov mu to stále žerie.

... kde sa leader kresťanských demokratov, ktorý by mal svoj život i profesionálnu politickú kariéru viesť primárne v intenciách kresťanských zásad, z ktorých hlavnými sú „neklamať“ a „nekradnúť“, rok so všetkými naťahuje o byt, ku ktorému rozhodne neprišiel „kresťanským“ spôsobom. Jeho heslá na billboardoch, sľubujúce, že vyrieši bytovú otázku, dávajú v tejto súvislosti slovu irónia nový kvalitatívny rozmer. Keby som chcel byť výrazovo korektný, tak napíšem, že „vodu káže a víno pije.“ Keďže však korektný byť nechcem, napíšem, že si konštantne defekuje do úst (dalo by sa to napísať tvrdšie, ale kódex nepustí).

... kde sa eurooptimizmus stal novým druhom gnostického náboženstva a mantrou. Euro a Únia sú nedotknuteľnými posvätnými symbolmi, summity stretnutiami svätých a duálny polit-boh Merkozy všetko kontroluje a vzhliada na všetkých svojím vševidiacim okom. Ten, kto si dovolí vysloviť námietky proti týmto tendenciám, je vyhlásený za hlupáka, negativistu, nezodpovedného hazardéra a extrémistu. Heretika. Už aby ho upálili na hranici! Vyjadriť nesúhlas a vlastný názor sa predsa nepatrí, je to nebezpečné, zvlášť, keď ste malý – patrí sa držať hubu a krok a dôverovať vševediacej božskej Únii, ktorá sa stále viac podobá na zlaté teľa. Pritom práve kvôli tomuto zväčšujúcemu sa deficitu demokracie, Únia samu seba čoraz viac oslabuje, deštruuje a ničí. Keby dnešný stav a podobu „svojho“ projektu videli Schuman, Monnet a ďalší otcovia integrácie, pravdepodobne by vyvrátili zvyšky týždňovej večere.

... kde lekári dovolia, aby boli vedení v štrajku človekom, ktorý si svoje nenaplnené politické ambície a narcizmus lieči skutočne nechutným spôsobom. Držaním pacientov, ako rukojemníkov a prirovnaním českých vojenských lekárov, ktorí prišli práve týmto pacientom počas núdzového stavu, zapríčineného štrajkom, pomáhať (a nik už asi dnes nezistí, koľkým vlastne zachránili zdravie a život), k okupačným vojskám zo ´68 roku, si v mojich očiach zaslúži osud v podobe aktu defenestrácie jeho vyšmarením z okna najvyššieho poschodia Rooseveltovej nemocnice (alebo z toho mostíka, ktorý spája jednotlivé krídla budovy, ak tam teda ešte je). Úroveň odborárskeho lídra lekárov však iba skvele odzrkadľuje celkový obraz slovenského zdravotníctva, v ktorého reáliách si pacienti so sebou do nemocnice musia doniesť príbor, toaletný papier, uterák a o chvíľu možno už aj posteľ či injekčné striekačky.

... kde príslušníci Policajného zboru SR šikanujú občanov a kde sú zákony nastavené tak totálne dementne a nezmyselne, že za mikroskopické množstvo prírodnej ľahkej drogy sa človek môže dostať do lochu na dlhší čas ako za krádež vo veľkom, zabitie iného človeka, už ani nehovoriac o rozkrádaní peňazí daňových poplatníkov. To na Slovensku nie je trestný čin, ale národný šport. A prezident policajného zboru aj s ministrom vnútra následne v priamom prenose onanujú nad svojimi vlastnými egami a dosiahnutými úspechmi v boji proti zločinu.

... kde človek, ktorého dobrým známym je boss albánskej mafie, zastáva post sudcu – ale nie nejakého obskúrneho korupčného okresného tajtrlíka v talári, ktorý si takýmto spôsobom kompenzuje vlastnú impotenciu a nedocenené ego. Ale rovno post predsedu Najvyššieho súdu, čo budeme trochárčiť. Preboha, veď ten človek znásilnil, zmrzačil a zabil spravodlivosť toľkokrát, že to snáď už vydá aj na masový hrob.

... kde leadri pravicových politických strán otvorene koketujú s povolebnou spoluprácou so stranou, ktorá je všetkým, len nie štandardnou sociálnou demokraciou a ktorej predstavitelia pripravili tento štát o toľko peňazí, že aj strýko Držgroš z Káčerova by iba ticho závidel. Celé sa to zaobalí nutnosťou stability... veď stabilita je predsa v súčasnosti to, čo krajina najviac potrebuje, nie? Pochopiteľne, najmä stabilita politických funkcií a prístupu ku korytám a peňažným tokom. Korytá sú, samozrejme, univerzálne prístupné pre celé politické spektrum, od ľavice až po pravicu. Stačí iba maličkosť – vo voľbách od tých hlupákov voličov získať 5 % hlasov... tí nás tam predsa opäť dostanú. Ale stabilita je najdôležitejšia! Potvrdia vám to aj komentátori a novinári z istého denníka, ktorého názov dal slovu „pravda“ úplne novú sémantickú dimenziu a význam a kde je zhodou okolností šedou eminenciou, akýmsi veľkým bratom, jeden z hlavných pohlavárov strany, ktorá chce poslať túto krajinu Smerom, ktorým ja rozhodne ísť nechcem.

... žijem v krajine zahnívajúcej partokracie, ktorú zvalcoval King Kong, dokonca dvaja – v podobe Gorily a Gorily 1. Teda zvalcoval – o tom môžeme iba snívať. Môžeme iba snívať o tom, čo by takéto gorily narobili v politickom živote štandardných demokracii – v krajinách, ktoré fungujú tak, ako fungovať majú. Môžeme si iba predstavovať, čo by takéto opice narobili s kariérami tamojších politikov. Podľa môjho názoru by po prevalení podobnej bomby tí slovenskí politici nemali do konca života robiť ani čističa kanálov v Častej-Papierničke. Ale nielen to. Pekne dlhý čas by sa mali báť zohnúť sa aj po mydlo, pretože by im spadlo vo väzenských sprchách. Ale keďže žijem v krajine, v ktorej žijem, pravdepodobne dopadnú gorily tak ako King Kong vo svojom filme. Narobia trochu humbuku a zmätku, rozvíria vody v tejto gubernii... a potom ich zostrelia.

V takejto krajine žijem, v krajine, kde pravda a láska nezvíťazila nad lžou a nenávisťou, ale s pravidelnosťou utrpujú obe prehru. A nie je to ani fantasy, ani horror, ani sci-fi.

Autor: Juraj  Hanuliak

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?