Výstraha učiteľom

Autor: Prvý pokus | 27.1.2012 o 9:43 | Karma článku: 17,09 | Prečítané:  62660x

Niektoré svoje rozhodnutia človek banuje po chvíľke, niektoré ho mrzia až po čase. Ja som svoje rozhodnutie, stať sa učiteľom začal banovať až po siedmich rokoch od prevzatia diplomu a banujem ho doteraz. Nech toto, čo napíšem, slúži ako výstraha pre tých, čo sa rozhodujú o svojom budúcom povolaní. Pre tých, ktorí budú v živote odkázaní sami na seba. Tým, ktorí musia vyžiť iba z toho, čo zarobia. Toto všetko ich čaká, s týmto sa budú stretať, toto všetko prežíva ten, čo píše do kolónky zamestnávateľ – škola. Ešte intenzívnejšie vtedy, ak to isté píše pri kolónke zamestnávateľa aj manželka – tak ako u nás v rodine dvoch stredoškolských učiteľov. Pár postrehov ako dôkaz:

Mám ideálne vzdelanie pre túto činnosť, som plne kvalifikovaný, pracujem v odbore, ktorý som študoval – teda by som mal byť „odborník“ na danú problematiku. Nikto iný by teoreticky nemal vedieť túto prácu odviesť lepšie ako človek s presne takýmto vzdelaním. Moju odbornosť si tento štát cení sumou 503 eur, ktoré mi po ôsmich rokoch praxe chodia každomesačne na účet. Prvej „výplaty“ sa dočkáte niekde okolo dvadsiateho štvrtého roku.

Každý učiteľ môže zarobiť aj viac, ale to si nesmie ani náznakom dovoliť kritizovať rozhodnutia svojho nadriadeného, ktorý, samozrejme, kritiku profesionálne akceptuje a profesionálne zadáva iba takú prácu, ktorá sa v zásade neodmeňuje, napríklad dozory. Toto nie je nič výnimočné. Stretávajú sa s tým prakticky všetci štátni zamestnanci. Buď ste so šéfom, alebo proti nemu – vami odvedená kvalita práce nemá vplyv na výšku vášho príjmu. „Riťolez“ v školstve je vysmiaty. Samozrejme, o profesionalite riaditeľa školy (daňového úradu, polície, nemocnice...) niet pochýb, vybrala ho komisia na VÚC-ke a vôbec, ale vôbec nie politicky, ale iba na základe „profesionálnych predpokladov“.

V banke, pri žiadosti o nie vysoký úver, si vypočujete, že nespĺňate bonitu, a konštatovanie úradníka, že vy učitelia to máte ťažké. Zrazu sa cítite akosi menejcenný. Takže pokiaľ nezdedíte, tak ste v...

Všetko, čo dokážete spraviť, aby ste si zabezpečili bývanie, spravíte sami, lebo šikovný murár berie za hodinu dvojnásobok toho, čo vy. Výhoda: stáva sa z vás celkom šikovný kutil (s obrovským prehľadom, ale nikdy nie skutočný majster).

Už 1. januára viete, že nebudete mať dostatočný počet dní dovolenky, lebo zamestnávateľ vám nariadi viac dní voľna. Že máte záujem pracovať, nikoho nezaujíma – nuž čo, čerpáte neplatené voľno, veď z tých 503 eur si v pohode odložíte. A všetci tí, čo majú dovolenku príkazom, vedia, že je úplne super, keď musíte byť doma dva týždne (dva mesiace) a celý čas iba prší a je hmla – ideálna dovolenka. Na nejaké last minute alebo mimosezónne zľavy môžete zabudnúť. Na druhej strane sa naučíte využívať všetky LV-čka, LVRP-čka, ktoré vám zákon umožňuje, aj keď nie ste chorý, ale systému to tak vyhovuje a vy nemôžete ísť proti nemu – alebo skúste, ale naozaj neodporúčam.

Najmä v letných mesiacoch neustále vysvetľujete celému okoliu, že nemáte prázdniny, ale čerpáte dovolenku, resp. neplatené voľno. Vzhľadom na vysoký stupeň empatie, ktorú si prácou s deťmi neustále budujete, cítite závisť, že vy ste doma a niekto druhý „musí“ pracovať, takže na nejaké veľké bratríčkovanie zabudnite.

Počas dovoleniek ste naozaj doma, lebo nemáte financie na to, aby ste rodinu niekam vzali. Prázdniny u babky sú pre vaše deti vrcholom roztopaše.

V práci ste sústavne konfrontovaní žiakmi, ktorí majú o svojich vedomostiach a správaní neskutočne vysokú mienku. Tu učiteľ ľutuje, že známkovanie nepokračuje do vyššieho stupňa ako 5. Niektoré múdrosti by si zaslúžili niečo okolo 12 až 13. (konkrétny príklad – otázka: Ktorá rieka Slovenska je najdlhšia? Odpoveď: Níl. Otázka: Prečo? Odpoveď: Lebo tečie cez Prahu. Študentka ukazuje prstom na mapu Austrálie a hovorí: Veď aha, tuto... Toto je reálny prípad, osobná skúsenosť z jednej nemenovanej strednej (!!!) školy v Trenčíne.)

V praxi učiteľ nesmie dať žiakovi na koncoročnom vysvedčení známku 5. V konečnom dôsledku bude žiak preskúšaný komisiou, ktorá mu dá štvorku za nulové vedomosti (žeby za dochádzku?). Právo má, ale! Pokiaľ bude toto hodnotenie svojich kolegov kritizovať, tak vedenie školy ho profesionálne... to som už písal vyššie.

Je vám neustále zle z pomyslenia, že zo škôl odíde staršia generácia učiteľov, ktorí mnohí robili svoju prácu z presvedčenia (mnohí zase zo zotrvačnosti a úplne na *** – o tých nehovorím). Ostanú tam iba mladší, ako som ja. Tí, čo nedostali bezúročné pôžičky ani byty za 30000 korún a tí pracujú poväčšinou do výšky svojej mzdy. Chúdence naše deti.

To, že ste nútení robiť ďalšie roboty popri hlavnom pracovnom pomere v školstve, vám bude kopec ľudí (najmä z radov kolegýň) závidieť. Vysporiadať sa s tým, že nemáte povolenia a mali by ste odvádzať dane, vám nesmie robiť problém. Ste radi, že máte na benzín, aby ak manželka pôjde k doktorovi s deťmi, nemusela stáť v tomto nečase na zastávke MHD a dopriala si roztopašníckeho luxusu prepravy vlastnou 15-ročnou škodovečkou.

Deň čo deň sa zamýšľate nad tým, prečo ste sa učili tak dobre, keď väčšina štvorkárov z vašej triedy zo ZŠ donesie domov jednoducho viac.

Na stretávke z VŠ ste v šoku po zistení, že z 25 študentov, čo s vami končili, pracujete v školstve iba traja! Ostatní pracujú úplne mimo odboru a čuduj sa svete, všetci do jedného zarábajú normálne (teda viac). Načo potom štát dotuje také školy, ktoré dávajú vzdelanie, o ktoré trh nemá absolútne záujem. Asi preto, že parlament je plný čašníkov a mäsiarov...

Ste rozčarovaní, ako niektorí kolegovia dokážu roztiahnuť hodinovú robotu na celý týždeň, posťažovať sa okoliu (a najmä vedeniu) na jej náročnosť a ešte byť za to aj finančne odmenení. Závidíte im túto manažérsku schopnosť a v duchu nadávate na rodičov, že vás učili skromnosti a morálke.

V prípade návštevy školskej inšpekcie (také tety, čo učili na gymnáziách naposledy niekedy, keď vy ste chodili do piatej na ZŠ) sa dozviete, ako sa dá využiť všetka dostupná, takmer kozmická technológia tohto sveta počas 45 minút vyučovacej hodiny i v škole, kde vrcholom pokroku je vykúrená trieda a dve farebné kriedy na celý rok. V každom prípade, vy máte nedostatky do roka odstrániť...

Máte obrovský prehľad v akciových tovaroch všetkých hypermarketov s potravinami a drogériou, ostatné vás nezaujíma – je to mimo vašej ligy.

Bude vás mrzieť a úprimne budete závidieť (teda im aj doprajete), že spolužiaci zo strednej, ktorých ste doučovali na VŠ, teraz dostávajú služobné vozy, trináste a štrnáste platy a vy hľadáte chybu, čo ste spravili zle, keď váš plat narástol od začiatku kariéry iba o 50 eur a im sa zdvojnásobil.

Budete rozumieť tomu, že lekári, právnici alebo manažéri zarobia podstatne viac ako vy, ale nebudete rozumieť tomu, že nástupné platy pokladníkov hypermarketu sú takmer totožné s nástupným platom učiteľa, ktorý chodil o nejakých 6 rokov dlhšie do školy. Nehovoriac o tom, že svoj kariérny strop ste dosiahli prvým podpisom zmluvy hneď po škole.

Čo chcel týmto autor povedať? Chcem sa ospravedlniť deťom za to, že už neučím tak, ako pár rokov dozadu, že nevykonávam moje povolanie najlepšie, ako viem. Ospravedlňujem sa, že nie som schopný po večeroch vymýšľať testy, aby som vás zaujal a aby vás učenie bavilo. Viem presne, ako môže vyzerať zaujímavá vyučovacia hodina, viem, že by ste aj ten najnenávidenejší predmet začali milovať a tešiť sa naň. Nehnevajte sa na mňa, ja totiž milujem svoju rodinu – to je to, prečo žijem a čo mne dáva silu fungovať ďalej. Chcem aspoň trošku zostať normálny, aby som nebol jedným z tých učiteľov, o ktorých sa rozprávajú vtipy a ľudia pomedzi prsty povedia – vymúdrený učiteľ, ostatných poúča, o svoje deti sa nevie postarať. Oni sú prvoradí. Chlapsky priznávam, že za katedrou pracujem na pol plynu. Pracovať na 100 % znamená v učiteľskom stave pracovať 6 – 7 hodín v škole a ďalšie 4 doma a ja nemám silu mať pracovný čas aj kreativitu manažéra a plat o 100 eur väčší ako náš školník. Bol som dobrý učiteľ, myslím, že naozaj skvelý, pracoval som tvrdšie ako ostatní, mali ma radi študenti, rodičia i kolegovia. A čo mali z toho moje deti – nedostatok otca, nedostatok financií a... Nevedel som si odpovedať na otázku, prečo to všetko robím...

Prepáčte.

Budúci učitelia, varujem vás, je strašne ponižujúce ospravedlňovať sa za to, že ste robili všetko tak, ako ste mali.

P. S. Hľadám normálnu prácu, akokoľvek náročnú, kde však dokážem vždy odpovedať na tú zákernú otázku, prečo ju robím.

Autor: Tomáš Surovec

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?