Sme rodičia, ktorým sa život zmenil nie zo dňa na deň, ale z minúty na minútu, keď doň vstúpila zákerná choroba nášho syna – rakovina. Rakovina je tak ako iné choroby chorobou, pri horkosti ktorej zisťujeme a uvedomujeme si, aké sladké je zdravie.
Podstúpili sme náročnú liečbu na detskej onkológii v Bratislave, následne transplantáciu kostnej drene, a keď všetko vyzeralo, že je úspešne za nami, choroba opäť vstúpila do našich životov v podobe relapsu (návratu) choroby. Opäť sme podstúpili náročnú liečbu, ale leukémia sa ukázala ako prisilná súperka a náš syn po rok a pol trvajúcej liečbe naše životy opustil vo veku 16 rokov.
Bol to chlapec, ktorý chcel pomáhať druhým, bol neskutočne vďačný oddeleniu detskej onkológie, ako aj celému personálu, ktorý mu bol ako druhá rodina a ktorý mu pomáhal zvládať liečbu a dlhodobé pobyty na detskej onkológii. V čase, keď mu oznámili, že sa vyčerpali už všetky možnosti medicíny a jemu zostáva tak mesiac- dva života a len akési dožitie, zostal pokojným a silným, dával nám rady, ako ísť ďalej, akými byť, ako pomáhať ľuďom, ktorí tú pomoc potrebujú, ako sa snažiť pomôcť deťom, ktoré na oddelení bojujú aj dnes. Od času odchodu nášho syna sa snažíme napĺňať jeho slová a plníme sny onkologicky chorých detí, detí, ktoré našu pomoc potrebujú, deti, ktoré vplyvom onkologickej choroby stratili to sladké zdravie. Zažívali sme osudy mnohých mám a ich detí a práve tam sme si uvedomili, aké dôležité je podať pomocnú ruku a vyjadriť spolupatričnosť vo chvíľach, keď to tie deti naozaj potrebujú, a aspoň takto ich podporiť v ďalšom boji so zákernou chorobou.
Raz Ouida povedala: Ľahostajnosť je nepremožiteľné monštrum sveta. Ak aj vy patríte do skupiny ľudí, ktorým nie je ani v tomto uponáhľanom svete ľahostajný osud druhých, chorých detí a i napriek tomu, že sa síce nemôžete na koncerte zúčastniť, lebo ste zďaleka, chceli by ste pomôcť a spolu s nami dokázať, že spoločným úsilím mnohých ľudí s dobrým srdcom je aj ľahostajnosť premožiteľná, bol zriadený účet, kde môžete na pomoc týmto deťom prispieť – najnovšie by radi mali na oddelení motodlahu.
Vopred ďakujeme za vami preukázanú pomoc a vyjadrujeme svoju vďaku za deti, ktoré túto našu a vami poskytnutú pomoc potrebujú. Pomoc, ktorou síce nevieme z týchto detí sňať bremeno ich choroby, lebo to v našich silách nie je, ale predsa len niečo spraviť môžeme, môžeme to bremeno trošičku odľahčiť a brať ho na určitom úseku spolu s nimi a aspoň takouto kvapkou v mori prispieť odľahčeniu ich beztak ťažkého osudu či k vyčareniu úsmevu na ich hrdinských tvárach a zároveň ich podporiť v ďalšom boji so zákernou chorobou.
Ak máte záujem pomôcť, napíšte mi a ja vám pošlem číslo účtu.
Ďakujeme
Autorka: Eva Baková