Človek by sa rád v týchto letných mesiacoch radšej naladil na atmosféru teplých a oddychových dní, ale to by musel prestať „nakukovať“ do novín. Takmer každá jedna správa, ktorá vyjde o krokoch našej vlády, stopercentne zaisťuje, že vám na pohode nepridá.
Rušenie toho a tamtoho, zvyšovanie cien toho a tamtoho, ignorovanie, znižovanie, nerešpektovanie..., je to smršť negatívnych slov, ktoré nepresvetlia ani silné letné lúče.
Dali sme im šancu, čas, aby sa táto vláda ukázala, v kútiku duše sme verili, že sa mohlo v tomto „Smere“ niečo zlepšiť, ale opak je bolestivou pravdou.
Mandát jednojedinej strany im stúpol do hlavy tak rýchlo ako bublinky coca-coly do nosa po hltavom napití.
Zaráža na tom najviac tá stupňujúca sa arogancia moci, s akou sme sa stretávali už pred troma rokmi; nerešpektovanie pravidiel hry, vytváranie „skratiek“, verejne vyslovené lži bez ostychu, ignorovanie okolia, to sú pravé známky totalitných praktík.
V našom štáte je toho veľa, čo treba zmeniť, opraviť, zlepšiť, je to krásne viditeľné po návšteve susedných štátov ako Poľsko a Česko, kde si hneď uvedomíte, ako pokročili tieto krajiny a kde ukročujeme my. Ten tiger, ktorého nám práve oni, ale aj svet závidel, chradne a v zologickej záhrade už dávno stratil punc, keď bol najobzeranejším „zvieratkom“.
Ešte viac znepokojivé je, že kata nášho tigra väčšinou velebíme a dokonca mu radi brúsime sekeru. Čím to bude? Asi tým, že ten kat nosí na sebe „kuklu“...
Autor: Jozef Chovanec