Dôchodkový systém – príde skutočná reforma?

Autor: Prvý pokus | 23.8.2012 o 10:18 | Karma článku: 4,49 | Prečítané:  980x

V týchto dňoch sa schvaľuje zmena dôchodkového systému. Vráťme sa však na začiatok. Do roku 2005 sme mali prakticky jeden pilier dôchodkového sporenia – priebežný.

Zamestnaní ľudia platili na penzie súčasným dôchodcom a dúfali, že raz bude na ich penzie prispevať niekto iný. Hlavný dôvod, ktorý viedol k zmene tohto systému, je fakt, že ten systém bol neudržateľný. Prečo bol neudržateľný? Pretože je tu demografická kríza. Čiže sa rodí málo detí a teda povedzme o tridsať rokov nebudú pripadať na jedného dôchodcu traja pracujúci, ale možno jeden a pol. A to by znamenalo, že hoci dnes by tých 18 percent od každého pracujúceho približne vystačilo na dôchodky, o desať, dvadsať, tridsať rokov už nie. Bolo by nutné, aby v budúcnosti pracujúci odvádzali do systému nie 18 percent, ale 36, čo sa zdá byť priveľká záťaž.

Aby priebežný systém fungoval, zjednodušene možno povedať, že by stačilo, aby mal každý v priemere 2 deti. Ibaže spoločnosť sa vyvinula tak, že nie každý má 2 deti. Môžeme polemizovať, aké sú dôvody. To prenechám iným. Jednoznačne však medzi nimi sú aj sociálno-ekonomické (nezamestnanosť, nízke príjmy). Je preto nevyhnutné, aby sa štát nesnažil len rezignovať na problém demografického vývoja. Zavedením druhého piliera akoby štát rezignoval a snažil sa brať hrozivý demografický vývoj ako nezvrátiteľný fakt. Lenže ten bude mať veľmi negatívne dôsledky, a to nielen ekonomické.

Keďže hlavný dôvod, prečo priebežný dôchodkový systém nebude fungovať, je demografický vývoj, navrhol by som úplne iné riešenie. Každý by do systému neodvádzal 18 percent, ale 36 % znížených o 9 % za každé dieťa, ktoré vychováva. Teda ten, kto má dve deti, by odvádzal toľko isto, čo dovtedy. Ten, kto nemá žiadne, by odvádzal 36 percent. Ten, kto má štyri deti, by odvádzal nulu. Keďže v súčasnosti by sa v priemere odvádzalo viac, než je potrebné, prebytok by sa uchovával, kapitalizoval podobne ako poistné rezervy. A to by približne vystačilo na pokrytie výdavkov v budúcnosti.

Toto by malo niekoľko veľmi pozitívnych dôsledkov, ale aj úskalia:
-    Podporila by sa rodina, o čo tak veľmi ide každej politickej strane.
-    Je veľmi pravdepodobné, že by sa do istej miery zlepšil demografický vývoj, určite však do ideálnej miery.
-    Vzniká otázka, čo s ľuďmi, ktorí ešte nemajú deti.Tí by odvádzali 36 percent a pri narodení by sa im ich prebytok vrátil. Toto by však mohlo viesť k príliš veľkej motivácii ľudí k splodeniu potomka, čo určite nie je žiaduce. Napríklad priemerný 35-ročný človek by by pri narodení prvého dieťaťa prišiel k viac než desaťtisíc eurám. Tieto by preto asi museli byť vyplácané postupne, ideálne v poukážkach, za ktoré by sa dali nakupovať len veci pre deti, výchovu, vzdelávanie či relax.
-    Istým negatívom by bolo, že mladí ľudia by dostávali menší čistý príjem než v súčasnosti. Na druhej strane by to ich príjmy zreálnilo, keďže väčšina rodinných rozpočtov dostáva po narodení detí dosť zabrať. Po implementácii tohto systému by po narodení dieťaťa nevzrástli len výdavky, ale aj čisté príjmy pracujúcich.
-    Pre ľudí s nízkymi príjmami a bez detí by to mohlo viesť k demotivácii pracovať a radšej by boli nezamestnaní. Na druhej strane by to možno viedlo v zvýšeniu miezd, keďže dopyt na trhu práce by bol nižší. Je však možné, že isté úpravy by boli žiaduce.
-    Riziko väčšieho odchodu pracujúcich bezdetných do zahraničia. Aj preto by asi tento systém musel byť miernejší, než je vyššie uvedené.

Nalejme si čistého vína. Systém, ktorý bol nastavený v roku 2005, má svoje chyby. Deväť plus deväť nie je sväté číslo Bohom dané. Pokiaľ život ukázal, tých deväť percent, ktoré neplatíme súčasným dôchodcom, ale sebe, chýba viac, než sa vtedy prognózovalo, a je potrebné ho zmeniť. Nejde pritom o žiadnu krádež. Myslím si, že dnešné zmeny nebudú mať dlhé trvanie a dúfam, že politici na oboch stranách si uvedomujú, že je potrebné prijať taký systém, ktorý bude prijateľný pre drvivú väčšinu. Ideálnou by snáď bola kombinácia súčasného priebežného piliera, ktorý by bol upravený o počet detí, a sporivého druhého piliera. Bolo by určite nielen spravodlivé, ale aj prospešné diferencovať dôchodkový odvod podľa počtu detí, keďže práve toto je kľúčový prvok celého systému.

Pán Fico by mi, dúfam, dal za pravdu, že práve teraz, keď je silná vláda jedinej silnej strany,  je ideálna príležitosť na takúto zmenu.

Autor: Róbert Macho

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?