Potreba finančnej gramotnosti

Autor: Prvý pokus | 6.3.2013 o 8:17 | Karma článku: 8,14 | Prečítané:  1073x

Sám som mal pred príchodom na univerzitu problém, ako sa orientovať vo financiách. Teraz ju končím a malo by to byť lepšie. No vedomosti nemám vďaka mojej ekonomickej univerzite, ale prevažne vďaka svojim schopnostiam.

No čo som si začal uvedomovať až teraz, je fakt, že na strednej škole som sa nedozvedel o vlastných financiách nič. Tým, že som išiel na vysokú školu, ma úvery, pôžičky a nedajbože hypotéky úplne zaujímať nemuseli. No čo študenti priemysloviek a učilíšť? Veď práve keď si čítame o úverových podvodoch, problémoch s osobnými financiami, tak sú to práve nižšie edukovaní ľudia, ale nie len oni. 

Čo tak s tým niečo urobiť?
Skúsme zmeniť školu tak, aby pripravila mladých ľudí nielen na výkon budúceho povolania, ale aj na situáciu, čo robiť s príjmom z reálneho povolania. Aby sa mladí chalani okamžite nehrnuli do spotrebných úverov na autá či mladé rodiny do pôžičiek od nebankoviek. Mne osobne s odstupom času toto veľmi chýba a vidím to na príkladoch z môjho okolia, keď si ide kamarát zriaďovať byt a nemá prichystané žiadne štartovacie peniaze alebo stavebné sporenie, čo by mu celý proces uľahčilo.

Môj názor na riešenie tohto nedostatku
Začal by som v predposlednom ročníku strednej školy. Mladí žiaci už dospievajú a majú aj prvé peniaze z brigád. Zároveň za chvíľu väčšina z nich vyrazí do mimoškolského života. V druhom polroku výučby by mohli absolvovať zhruba 10 hodín výuky o základných pojmoch finančného trhu a ako fungujú základné finančné produkty ako bežný účet či úver, stavebné sporenie a ako štát podporuje trebárs bývanie mladých. Na začiatku posledného ročníka strednej školy by absolvovali vstupný prehľadný test, či si niečo zapamätali. Následne by mali opäť 10-15 hodín výučby v prvom polroku a podobný počet hodín aj v druhom polroku.

V poslednom ročníku by už išli viac do hĺbky. Reálne by sa dozvedeli, ako si vybrať najlepší účet či úver. Zistili by, čo je RPMN a načo nám slúži. Aký je ideálny stav rozloženia peňazí, napríklad klasická schéma domčeka 10-30-60 % rozloženia príjmu. Zistili by výhody II. piliera a prečo je dobré doň vstúpiť. Potom by sa nestala situácia ako sa stala mne, keď mi jedna známa povedala, že vystúpila z druhého piliera lebo „vystúpili všetci.“ Tento argument je úplne smiešny a myslím si, že takto zmýšľala väčšina z vystupujúcich. Ďalej by riešili problémy, aký je rozdiel medzi investičným a životným sporením a načo to ktoré slúži. Na tomto triku sa väčšina nekvalitných, po zisku bažiacich finančných poradcov dokáže pekne nabaliť. Zistili by, ako si vybrať správnu hypotéku, ako si znížiť úrok, či prejsť s celou do inej banky. Investovanie je tiež jedna z možností, aj keď to už je asi pre staršie ročníky. A samozrejme, sú ešte iné informácie, ktoré by ich mohli pre budúcnosť zaujímať. Všetko by im mohlo byť prezentované ako budúci záujem o ich VLASTNÉ PENIAZE. Málokoho zaujíma niečo cudzie, ale keď ide o moje peniaze, veľmi rád počúvam. Najlepšie by bolo, ak by sa predmet známkoval, pretože potom by asi veľa žiakov nemalo veľkú motiváciu učiť sa. Ale známky by neboli také prísne, mohlo by sa robiť slovné hodnotenie namiesto známok alebo diskusia s učiteľom o pochopení základných pojmov a princípov.

Ako to zakomponovať do osnov, ako to učiť?
Myslím si, že odbornou a verejnou diskusiou ekonómov, poradcov a iných špecialistov by sa vhodné metódy našli. Veď poradenské firmy už niečo podobné robia, keď navštevujú napríklad stredné školy. Takisto Nadácia slovenskej sporiteľne s jej časopisom. Po pravde, nemám úplne detailné informácie, kto a čo ešte preto robí. No o problém osnovy alebo typ látky, ktorá by sa mala učiť, by starosti neboli.

Osobne som navštevoval gymnázium, kde bolo naozaj veľa matematiky a svojím spôsobom som ju mal rád. V posledných týždňoch prebiehalo a prebieha množstvo debát, či dať povinnú maturitu alebo zvýšiť počet hodín a podobne. Jedna hodina klasickej matematiky by sa nahradila „novou“, kde by sa rátali príklady o úveroch, hypotékach či poisteniach. Alebo by sa tá jedna hodina pridala deťom do rozvrhu. Druhá hodina v týždni by mohla byť trebárs občianska výchova. Pretože sme sa tam učili o základoch práva či ekonómie, tentoraz by sa ekonómia neučila len o teóriách Keynesa či Friedmana, ale aj o tom, čo je to II. pilier a načo nám slúži. Ten kto chce ísť na vysokú školu ekonomickú, tak navštívi ekonomický seminár, ale ostatní budú viac potrebovať informácie o svojich financiách ako o Smithovej teórii voľnej ruky trhu. A tým by boli dve hodiny do týždňa vyriešené. Na učilištiach, priemyslovkách a školách bez ekonomiky, matematiky treba osloviť zodpovedných za tieto typy škôl.

Kto by to učil?
Najlepší variant je zapojiť poradcov, ktorí sa tomu venujú dennodenne. Pravdepodobne by to nikto nerobil úplne zadarmo. Tu by mohol zasiahnuť aj štát, ako podporu na vzdelávanie mladých. No myslím si, že s lepšou vzdelanosťou ľudí by mohol nastať aj prísun prostriedkov pre banky, poisťovne a finančných poradcov. Ešte stále má veľa z nás tendenciu neveriť bankám a poisťovacím agentom, a preto má peniaze radšej doma. No so zlepšeným finančným vzdelaním by sa zvýšila ochota ľudí ukladať svoje prostriedky do týchto inštitúcií, a tak by samotné finančné domy mali mať záujem rozvíjať takúto osvetu, keďže vklady predstavujú najrýchlejšiu časť ich príjmov. Zároveň by im pribúdali klienti. A čím by sa ľudia starali lepšie o domáce peniaze, tým by viac ušetrili a štát by ušetril prostriedky na dávkach a podporách. Dôležité by bolo zachovať anonymitu produktov počas výuky, aby sa nepreferovala jedna banka, poisťovňa, ale aby sa to učilo všeobecne a potom si už každý bude vedieť vybrať produkt sám.

Prípadne by sami učitelia navštevovali poradenské kurzy, pretože tie poskytujú takmer všetci poradcovia zadarmo a potom by spolu s nimi prednášali základnú látku na hodinách. Myslím si, že výber toho správneho poradcu by problém nebol, keďže oni sami majú rôzne ankety a merajú si výkony, kto je najlepší v tom čo robí. Tí by mohli byť následne oslovení na spoluprácu. Učiteľ by takisto za pár rokov praxe dokázal predmet vyučovať aj bez pomoci poradcu.

Spôsob by mohla byť aj prax študentov pedagogiky a najmä ekonómie na stredných školách. Jednak v štvrtom ročníku by už základné vedomosti mali mať a určite by to pomohlo vyriešiť aj problém väčšiny ľudí a to prednášať a prezentovať seba, niečo, jednoducho vystupovať pred ľuďmi.

Načo som to celé písal?
Aby sa niečo pohlo ďalej aj v tomto smere, aby sa rozprúdila aspoň malá diskusia ako skvalitniť finančné vzdelanie našich mladých ľudí, na ktorých bude stáť táto krajina. Treba si uvedomiť, že výsledky neprídu za rok, za tri, ale možno za desať. A to treba ustáť, čo sa na Slovensku nie vždy darí. Základ je, aby sa vychovali mladí ľudia, čo budú sebestační a nie ľahko ovplyvniteľní, ťažšie sa to možno počúva ľudom pri moci, ale treba s tým niečo urobiť, treba niekde začať. Tak prosím, aspoň o tom podiskutujme všetci spoločne!

Autor: Viktor Štefaňák

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?