Šla som si kúpiť víno a cigarety

Autor: Prvý pokus | 8.3.2013 o 18:12 | Karma článku: 13,45 | Prečítané:  2418x

Práve som sa vrátila z nočnej vychádzky – pumpa a späť. Bola som si kúpiť červené víno a cigarety. Otvorila som Pandorinu skrinku dobre utlmených citov, a neviem s tým nič iné, ako utopiť seba v alkoholickom a nikotínovom objatí. Keď už žiadne iné nie je – toto je v pohode.

Ja viem, že mám krízový vek , hormóny prestali pracovať, klimaktérium ako vyšité.  Čo som kedysi milovala, mi dnes veľa nehovorí – len v sne a spomienkach sa mi to vracia s neutíchajúcou nostalgiou.  To vášnivé prežívanie , ta sebazničujúca odovzdanosť – sú už dávno minulosť, ako keby to bol niekto iný, a nebyť artefaktov,  ani neverím, že som to bola kedysi  ja. Tak vášnivá, milujúca, vzdorovitá a aj odovzdaná.

Potom matka – robila som neuveriteľné čudá a užívala som si každý deň so svojím synom, ani chvíľu som nepochybovala, že čo robím, robím dobre. Šesť rokov. Život na film.  Nič neľutujem, ani kariéru, ani to, že som na to ťažko doplatila finančne.  Vychovala som úžasného človeka, len som ho, ja vždy obmedzovaná,  nenaučila, že všetko niečo stojí. A že nie každý má to privilégium finančne dobre zabezpečeného zázemia – a že teda jeho životný posun stojí môj životne znížený kredit. To proste nevníma – lebo som ho naučila, že má právo chcieť a dostať, keď sa snaží. Za akúkoľvek cenu. Aj za cenu  potrieb a snov tých druhých.

A potom práca – zobrali mi ju, lebo „šetrenie a prepúšťanie“.  Pre nikoho z tých, čo rozhodujú, nie je dôležité, aká profesionálne som. Dôležitá je odpísaná kolónka „zrušené miesto“. A potom ešte – príliš veľa vie a je stará.

No, robím, čo môžem – bojujem so systémom, bojujem so sebou – kde sa začína a končí medza sebaúcty a neasertívnej pokory , len aby som prežila, ešte neviem. To len teraz objavujem. Ale som spolovice Detvianka a spolovice Moravanka.

Po babičke som zdedila zmierlivú povahu a lásku k radostiam života a po mame sa viem zaťať a biť sa do krvi za svoju pravdu a spravodlivosť. A tiež sa úžasne baviť.

Len teraz sa mi už nechce nič.

A to nie je asi dobre.

Autorka: Jana Minková

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?