Milujem (takéto?) Slovensko

Autor: Prvý pokus | 27.4.2013 o 18:23 | Karma článku: 14,56 | Prečítané:  11852x

Milujem Slovensko, lebo inde je to často ešte horšie ako u nás. Tak by sa dalo parafrázovať vyznanie mladej dievčiny v novej relácii RTVS, pri ktorej sa mi až zastavoval rozum. Martin Nikodým kŕčovite tancuje, súťažiaci, ktorých som doteraz považoval za celkom sympatické postavy slovenského šoubiznisu, chŕlia jeden trápny (najlepšie sexuálny) vtip za druhým, všetci sa usmievajú, a čo je najpodstatnejšie, tlieskajú. Relácia ponúka veľa paralel so Slovenskom, ktoré si podla mňa milovanie nezaslúžia.

Tlieskame všetkému a zároveň ničomu. Už sme si akosi z korektnosti zvykli tlieskať a vzdávať hold takmer hocičomu, čo sa v nejakom verejnom médiu odprezentuje ako hodné obdivu, a už ani nepotrebujeme rozsvietenie veľkej tabule s nápisom APLAUS.

V relácii sa tiež potleskom nešetrí a má vzbudzovať dojem davovej psychózy na nejakom hokejovom štadióne až na to, že všetci si tlieskajú navzájom, bez rozdielu tímu a je to také umelé, že sa vám to v hlave môže rozkladať ešte dlho po záverečných titulkoch. A v tejto atmosfére vzájomnej prajnosti Iveta Malachovská zahlási, že prečo oni (druhý tím) majú také ľahké otázky, a nás sa pýtajú na dačo, na čo si Dangl zrovna nevie spomenúť. Ale pocit dočasnej nespravodlivosti sa už o chvíľu stráca v ďalšom potlesku a úsmevoch typu „všetko je cool".

Aj my ako ľudia nielen na Slovensku často cítime pocit viac alebo menej oprávnenej krivdy, ale radšej nejdeme do konfliktu, lebo predsa ostať cool je viac cool :). A keby idem do konfliktu mohol by som sa dostať do problémov a možno aj stratiť svoje teplé miestečko a to tiež nie je cool. Tak si často zvolíme cestu zbabelca a radšej sa za chrbtom posťažujeme, a dačím to ešte aj prikrášlime.

Jasné je to len hra a ide o zábavu, ale ak by sme tu predviedli fair play, to by asi tiež nebolo príliš slovenské. A tak ešte predtým ako začujem otázku už šťukám, že idem odpovedať, veď je to len hra. Výborne, ale keď sa v hre, v ktorej o veľa nejde, nevieme držať vopred dohodnutých pravidiel, čo potom čakáme od ľudí v reálnom živote. Ty poslúchaš zákony, čo systém nastavil ? Veď s takým prístupom nič nevyhráš, debilko.

Asi najsmutnejšia paralela je, keď pod vplyvom davovej psychózy kolektívu strácame sami seba a vezieme sa s prúdom. A tak aj súťažiaci, ktorých si inak vážim klesajú s prúdom tohto celého divadielka a nechávajú sa s úsmevmi na tvárach splachovať do stoky neprehliadnuteľného afektu.

Samotný náučný a vlastenecký koncept je podľa mňa výborný ale jeho pilotná forma na Jednotke nemohla skončiť o moc tragikomickejšie. No a toto toto nepríjemné prekvapenie prichádza práve v dobe, keď sa moja mienka o RTVS rapídne zlepšovala aj vďaka projektom, akým je napríklad Colnica.

autor: Peter Čechvala

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?