Neobyčajná cesta vlakom alebo kovbojka so šťastným koncom

Autor: Prvý pokus | 30.5.2013 o 9:30 | Karma článku: 20,45 | Prečítané:  12530x

Uplynulý víkend sme sa vybrali vlakom na dlho pripravovanú cestu do Prahy. Keďže išlo o párty, tak sme sa rozhodli uprednostniť vlak pred autom. Predsa len, šoférovať naspäť z Prahy po prehýrenej noci nie je najvhodnejšia kombinácia.

Keď sme sa v sobotu 25.5.2013 o 10:00 stretli na železničnej stanici v Žiline, vyzeralo to na úplne obyčajnú cestu vlakom. Všetci stihli doraziť načas, všetky veci pobalené, cesta na párty mohla začať. Keďže sme lístky zakupovali už dávnejšie cez internet, deň pred odchodom  som bol zabezpečiť ešte miestenky, aby sme si boli istí miestami na sedenie. Nájdeme zakúpené miesta podľa miestenky, nastúpime do vlaku a ten sa o malú chvíľu pohne smer Čadca, Ostrava, Olomouc, Praha.

Onedlho sa spýtam ostatných, že či majú so sebou lístky na vlak z internetu, ktoré som im vytlačil. Neprítomný a zaskočený pohľad ma nedokázal rozhodiť. To som si ešte myslel, že ide o nepodarený žart. Keď po asi piatom zopakovaní otázky a stále rovnakej odpovedi „Ja tie lístky ale fakt nemám" som pochopil, že práve vznikol problém. V tom okamihu sme míňali Kysucké Nové Mesto a do kupé prišla sprievodkyňa, ktorej sme vysvetlili našu situáciu. Tá si pozrela údaje v svojom počítači a potvrdila, že lístky máme zakúpené a ona nám cestu do Čadce  uzná. Problém však budeme mať v ČR, keďže doklad do ČR musí byť orazený slovenským sprievodcom. Poradila nám ešte číslo na infolinku železníc, a navrhla, že ak máme niekoho v Čadci, kto môže ísť hneď na stanicu, nech nám ich príde podať do vlaku.

Samozrejme, v tom momente sme sa už blížili k Čadci, kde sme mali byť cca za 10 min. Tak sa vinník celej tejto situácie rozhodol, že skúsi túto infolinku. Keď si pani na infolinke overila údaje o kúpe dokladu a oboznámila sa s celou situáciou, navrhla nám, že skúsi zavolať kolegyni do Žiliny a tá zas kolegyni v Čadci, či by nebola ochotná nám tie doklady vytlačiť a doniesť na perón. Pravdupovediac, po všetkých skúsenostiach so službami našich železníc, mi táto odpoveď mierne povedané vyrazila dych. Súhlasili sme s navrhnutým riešením a čakali na infolinke, kým pani odošle lístky kolegyni a overí si cez telefón že ich dostala.

Keď už sa blížime k železničnej stanici, overíme si opäť telefonátom na infolinku, či všetko je tak, ako sme dohodli. Pani povie, že áno, majú to odoslané a bude nás čakať pani v uniforme pri schodoch do podchodu. Po zastavení vlaku ihneď vybehnem von a rútim sa ku schodom do podchodu. Tu však nikoho nevidím, preto bežím do podchodu, kde však tiež nikto nie je. V Čadci sa vlak zdrží asi 2 min. a vraciam sa teda rýchlo po schodoch naspäť k vlaku a nastupujem do najbližších dverí. Vtom vidím pri opačnom konci vlaku pani v uniforme aj s vytlačenými lístkami. Pri nej bola sprievodkyňa, ktorej odovzdala tieto lístky. V Čechách prišla už nová sprievodkyňa aj s lístkami, ktoré si skontrolovala a odovzdala nám ich. V tejto situácii rozhodovali doslova sekundy.

Týmto blogom by som sa teda chcel v mene celej našej 6-člennej skupiny poďakovať pani na infolinke za jej ľudský prístup a snahu o vyriešenie problému. Taktiež by som sa chcel poďakovať pani v uniforme v Čadci, ktorá tieto lístky bola ochotná vytlačiť a zaniesť na perón, kde ich prezieravo odovzdala sprievodkyni. Ak v celom procese boli zainteresovaní aj ďalší ľudia, tak samozrejme aj tým.

:-)

autor: Tomáš Bánovec

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?