Okamžite som volal s matkou z kamarátovho telefónu a zablokovali sme telefón a kreditku. Volal som policajnú hliadku, aby sa krádež zdokumentovala, lebo som sa obával zneužitia odcudzených dokladov.
Všetko bolo zdokumentované, zaprotokolované a život sa s malými problémami spôsobenými krádežou, pohol ďalej. (O tom, aké peripetie som zažil s obnovením prístupu na svoj účet sa zmieňovať nebudem. Rovnako sa nebudem zamýšľať nad zodpovednosťou plavárne, z priestorov ktorej mi boli odcudzené veci počas môjho tréningu.)
Moja obava zo zneužitia dokladov sa čoskoro potvrdila. Dňa 26.3.2013 mi bola na adresu domov doručená faktúra vo výške 319,12 eura.
Z faktúry vysvitlo, že počas môjho podávania vysvetlenia a zahájenia vyšetrovania v priestoroch plavárne, o pár metrov ďalej, v Polus City Center, darebáci predložili moje doklady a uzatvorili zmluvu s oranžovým operátorom. Ak by si pracovník tohto operátora hľadel svojej práce, dvihol by oči od dokladov na predkladateľa a v prípade, že by to nebol kamarát, postupoval normálne (verím že to majú aj v interných smerniciach), mohol byť prípad do 20 minút uzatvorený.
Nuž ale na Slovensku to tak nefunguje. Takže darebák mal telefón, mal novú sim-kartu, operátor mal novú „ovečku" a všetci boli spokojní. Ja som obdržal faktúru.
Znova som musel podať trestné oznámenie za zneužitie dokladov a na pokyn operátora som sa vybral do pobočky v mieste bydliska, aby som odovzdal zápisnicu z polície a podpísal čestné vyhlásenie, že som si žiadnu službu neaktivoval. To sa udialo ešte 27.3.2013.
Následne mi prišla ďalšia faktúra vo výške 7,96 eura, ale po konzultáciach s callcentrom i na miestnej pobočke som bol uistený, že nič sa nedeje. Ide len o dobeh účtovného obdobia do dňa, kedy bolo doručené trestné oznámenie o zneužití mojich osobných dokladov. I keď prišla I. upomienka, následne II. upomienka, operátori na zákazníckej linke ma vždy uistili, že všetko majú zdokumentované, nič im z mojej strany nechýba, chce to len čas, lebo SYSTÉM automaticky generuje faktúry a chvíľu to potrvá, aby sa to na fakturačnom vystornovalo a bude po mojom probléme.
Medzitým v mesiaci máj polícia zrejme pod dojmom mesiaca lásky prerušila vyšetrovanie s odôvodnením, že „sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe", ergo - uzatvorila prípad s tým, že páchateľ je neznámy.
I začali prázdniny, ja som si odcestoval a tu - kde sa vzal, tu sa vzal - pozdrav zo spoločnosti EOS KSI Slovensko a ich POKUS O POKONÁVKU.
Vysvitlo, že oni evidujú pohľadávku „pozostávajúcu z neuhradených faktúr za poskytnuté elektronické komunikačné služby, zmluvnej pokuty a z poplatku za mimosúdne vymáhanie v celkovej výške 804,08 eura", ktorú mám uhradiť najneskôr do 25.7.2013. Keďže som mimo územia Slovenska, všetko riešila mamička.
Pani z EOS KSI jej povedala, že z pomarančov nedostali žiadne podklady o krádeži a keby aj - aj tak máme smolu, ak to polícia uzatvorila tak, že páchateľ je neznámy.
Zatiaľ callcentrum preveruje, prečo sa to dostalo až na právne oddelenie pomarančov a prečo to SYSTÉM nevystornoval? On, nech je to ktokoľvek, na svojom pc vidí celý priebeh.
Pani z EOS KSI žiada moje ďalšie Čestné prehlásenie - čo týmto činím. Iná pani z EOS KSI žiada všetky podklady, ktoré pomaranč eviduje v SYSTÉME, odo mňa (dobrá mamička to preposlala).
Pán z callcentra má tri dni čas na vyrozumenie, ako celá záležitosť vlastne vznikla. Zdá sa, že tri dni sú málo. Už prešlo dní päť!
A ostalo CICHO, ako hovoril môj nebohý dedo.Tak som zvedavý a čakám. Čo bude ďalej?
Čoskoro prejde aj 25. júl, ja budem stále v zahraničí a čo sa stane?
Dostane niekto v EOS KSI rozum?
Či nebodaj dostanú pomaranče SYSTÉM pod kontrolu?
Alebo mi nejaký pán exekútor mrštným pohybom svojej pravice zablokuje môj účet a ja ostanem v zahraničí bez prostriedkov?
Naozaj chcú všetci títo roztomilí ľudkovia okradnúť okradnutého ešte raz? To sme v rámci našej vždy mladej a neskúsenej res publica naozaj takto nastavili vzorce jednania? Zvlášť s našou mládežou, ku ktorej sa hlásim a ktorá má byť držiteľkou rána?
No, veď sa iste dočkám. A iste dám aj vedieť, ako to dopadlo.
autor: Henrich Krč