Británia sa sporí so Španielskom o Gibraltár. Kto vyhrá?

Autor: Prvý pokus | 14.8.2013 o 8:22 | (upravené 14.8.2013 o 8:34) Karma článku: 11,01 | Prečítané:  3216x

Väčšina z nás určite niečo počula o spore Veľkej Británie a Argentíny o Falklandské ostrovy. Málokto však vie, že Británia v súčasnosti rieši ďalší teritoriálny spor o iné územie, a to priamo so svojím aliančným partnerom z NATO a EÚ Španielskom. Pri zmienke o Gibraltári sa mnohým z nás vybaví nejaký dokumentárny film o extrémnych letiskách, prípadne si niekto spomenie, že čo to počul o klanoch drzých opíc preháňajúcich sa po meste.

História tohto malého polostrova je však bohatá hlavne vo vojenskej oblasti. Spor medzi španielskou a britskou korunou začal v roku 1704, kedy tento polostrov dobyl expedičný zbor Británie a Holandska. Táto skutočnosť bola následne formalizovaná Ultrechtskou zmluvou v roku 1713.

Nasledujúce tri storočia sa Gibraltár, miestnymi obyvateľmi nazývaný Skala, snažili dobyť nielen Španieli, ale aj Nemci, Taliani či Francúzi. Všetky tieto pokusy boli zmarené britskými jednotkami, ktoré z polostrova vybudovali jedno z najhustejšie opevnených území Európy. Súčasťou týchto opevnení je aj množstvo tunelov vyhĺbených do skaly, ktorých súčasná dĺžka dosahuje úctyhodných 48 km.

Obyvatelia Gibraltáru zažili najkrušnejšie chvíle v období druhej svetovej vojny. Vtedy bolo civilné obyvateľstvo z polostrova evakuované. Poslední obyvatelia sa vrátili na polostrov pod Skalou vo februári 1951. Nemci a Taliani vynaložili značné úsilie, aby počas vojny prístav dobyli. Spravodajské služby oboch krajín podnikli množstvo sabotážnych akcií. Medzi najzaujímavejšie patria nájazdy živých torpéd na prístav.

Druhé náročné obdobie zažili obyvatelia Gibraltáru počas diktatúry generála Franka, ktorý nechal v roku 1969 uzavrieť vzájomnú hranicu. Súčasťou izolácie bolo aj prerušenie telefonického spojenia, obmedzenie obchodu a zákaz letov zo španielskeho teritória na letisko v Gibraltári. Výsledkom bolo rozdelenie mnohých rodín, ktoré stratili vzájomný kontakt. Rodiny sa tak stretávali no oboch stranách uzavretej hranice, kde na seba pokrikovali, aby sa dozvedeli novinky zo svojho každodenného života. Hranica bola otvorená až po Frankovej smrti v roku 1985.

V súčasnosti prebieha vojna o Gibraltár na diplomaticko - populisticko - národniarskej úrovni a je plná napätých emócií na oboch stranách. Diplomatické vzťahy medzi Londýnom a Madridom sú okrem sporného Gibraltáru na priam vzornej úrovni. Británia považuje Španielsko za jedného z  najdôležitejších obchodných partnerov a podobne je to aj na strane Španielska. V Španielsku sa trvalo usídlilo stovky tisíc britských penzistov a túto krajinu ročne navštívi 11mil. Britov. Súčasný stav teda značne poškodzuje oboch aliančných partnerov.

Gibraltár so svojimi 30000 obyvateľmi nepredstavuje veľký prínos pre britskú ekonomiku a svoju vojenskú dôležitosť v dobe moderných zbraní s vysokou mobilitou stratil už dávno. Predstavuje však dôležitú integrálnu súčasť teritória Spojeného kráľovstva. Strata Gibraltáru by poukazovala na neschopnosť Británie udržať si svoje teritoriálne súčasti, čo by v čase príprav na referendum o nezávislosti Škótska či aktuálnej situácii v Severnom Írsku mohlo viesť k domino efektu.

Španielsko, ktoré v súčasnosti bojuje s enormnou nezamestnanosťou, nezvládateľnými dlhmi verejných financií či korupčnými škandálmi vládnuceho premiéra, ďalší problém naozaj nepotrebuje. Zdá sa však, že súčasný premiér neodolal čaru populizmu a zneužíva národnostné nálady obyvateľstva na zakrytie neschopnosti riešiť situáciu v krajine. Zdá sa vám to povedomé?

Španieli sa snažia vyvolávať emócie miestneho obyvateľstva obmedzovaním ich osobnej slobody pohybu formou dlhotrvajúcich hraničných kontrol. Naposledy sa tak stalo v júli 2013, kedy cestujúci na oboch stranách hranice zažili zdržanie do siedmich hodín. Pre ľudí na oboch stranách denne dochádzajúcich za prácou, rodinou takéto zdržania v horúcich letných mesiacoch predstavujú značné nepríjemnosti.

Španielsky ambasádor pre Britániu Federico Trillo bol britskou stranou požiadaný o vysvetlenie. Predvolanie ambasádora je silným signálom o narušení vzájomných vzťahov medzi dvoma krajinami. V prípade Španielska sa tak za posledné obdobie udialo už po druhýkrát. Pre ilustráciu toho, že náš komplikovaný vzťah s Maďarskom nie je v rámci Európskej diplomacie nijako škandalózny, uvádzam zoznam incidentov týkajúcich s Gibraltáru.

1954 - Španieli uzavreli letecké spojenie s Gibraltárom ako protest proti návšteve Gibraltáru britskou kráľovnou Alžbetou II

1969 - Británia pripravuje ústavu pre Gibraltár. Španielsku vládnuci generál Franko uzatvára  hranice s Gibraltárom.

1981 - Gibraltárcom je garantované britské občianstvo. Princezná Diana a princ Charles odchádzajú na plánovanú svadobnú cestu do Gibraltáru. Španielsky kráľ Chuan Carlos sa z uvedeného dôvodu nezúčastnil na ich svadbe.

2009 - Britský veľvyslanec v Španielsku je predvolaný, aby vysvetlil incident, pri ktorom britské námorníctvo počas cvičenia v medzinárodných vodách použilo ako cvičný ciel španielsku vlajku.

2012 - Španielsky veľvyslanec v Londýne je predvolaný aby vysvetlil vjazd španielskej pobrežnej stráže do vôd Gibraltáru a následnú streľbu na turistu nelegálne prekračujúceho hranice na vodnom skútri. Napriek množstvu svedkov a natočených videí Španielsko incident poprelo.

2013 - Španielsky veľvyslanec je predvolaný,  kvôli neodôvodneneným zdržaniam na hraniciach s Gibraltárom.

História incidentov je však podstatne obšírnejšia a má aj tragické následky. Pri jednom z uzavretí spoločných hraníc skolaboval a následne zomrel nemecký turista. Počas Frankovej blokády, kedy obyvatelia s akútnymi zdravotnými problémami cestovali do Španielska alternatívnymi cestami, zomierali počas dlhého transportu.

Ďalšou spornou oblasťou je rybolov. Gibraltár v súlade s konvenciami OSN vyhlásil okolité more za svoje teritoriálne vody. Následne tam vyhlásili chránenú zónu a obmedzili rybolov. Španielski rybári, ktorí doslova zlikvidovali populáciu rýb na svojom území, tak podnikajú nájazdy do bohatých Gibraltárskych vôd. Rybárske lode sú častokrát doprevádzané španielskymi vojenskými loďami či pobrežnou hliadkou.

Spory ohľadne rybárstva majú značný nádych bizarnosti. Potom ako Gibraltár v súlade so svojou vnútroštátnou legislatívou vyhlásil miestne vody za chránené, urobilo Španielsko to isté, avšak na Európskej úrovni. Stalo sa tak bez vedomia Veľkej Británie, ktorá proti rozhodnutiu neúspešne protestovala. Len pre zaujímavosť, jeden z troch sudcov rozhodujúcich o prípade bol Španiel.

Rozhodnutie určite nepridalo na dôvere Británie v spoločné európske inštitúcie. Celé to ešte viac nabralo na bizarnosti, keď Gibraltár nedávno umiestnil v mori množstvo betónových blokov, ktoré mali chrániť miestnu populáciu rýb. Tie sú rovnaké, aké v oveľa širšej miere využíva Španielsko. Španieli, ktorí sa tak vehementne snažia chrániť gibraltárske vody na európskej úrovni, vtedy protestovali, že bariéry budú brániť ich rybárom pri rybolove.

Zatiaľ čo sa Španieli snažia o znovu ovládnutie Gibraltáru na báze emócií, populizmu a národniarstva, Británia podniká množstvo oveľa racionálnejších krokov. Za posledné roky sa z tohto sporného územia za pomoci Británie stala obľúbená turistická destinácia. Polostrov, na ktorom žije približne 30000 obyvateľov, ročne navštívi 10 mil. ľudí. Gibraltár sa stal centrom svetového internetového hazardu.

Značný podiel na miestnej ekonomike má aj offshorové bankovníctvo. Imidž bankového raja sa však postupne vytráca aj za pomoci medzinárodných regulácií. Gibraltár patrí medzi ekonomicky najprosperucejšie regióny EU. Toho všetkého sú si Gibraltárci vedomí a odmietajú tak španielsku chudobu, nezamestnanosť a korupciu. V roku 1967 sa na území Gibraltáru uskutočnilo referendum  o zotrvaní pod Britskou nadvládou. 99,6% populácie vyslovilo svoju vôľu zotrvať pod britskou nadvládou.

Ďalšie referendum s takmer totožným výsledkom sa uskutočnilo v roku 2002. Španieli však tvrdia, že Gibraltárci nie sú pôvodnými obyvateľmi a výsledky referend považujú za neplatné. Samotní Gibraltárci sa cítia Španielmi ohrozovaní. Do teritória ich vôd niekoľkokrát vstúpili Španielske vojenské lode, aby tak vyprovokovali reakciu zo strany Británie. Londýn však odmieta razantné kroky a situáciu rieši na diplomatickej úrovni. Gibraltárci to však vnímajú emotívne a žiadajú od Londýna tvrdšie kroky, nechápajúc celkový koncept britskej medzinárodnej politiky.

Žalostná ekonomická situácia v Španielsku bude miestnych politikov naďalej nabádať na národnostný populizmus, čo sa prejaví aj v ich zahraničnej politike voči Gibraltáru. Úlohou Londýna bude upokojiť Gibraltárcov a presvedčiť ich, že diplomatické riešenie je v súčasnosti ich jediným východiskom.

Španielsko, ako aj Veľká Británia sa sporia o viaceré územia. Britániu čaká v budúcom roku referendum o zotrvaní Škótska, zatiaľ čo Španiesko dlhodobo čelí snahe o osamostatnenie Baskitska a Katalánska. Obe krajiny tak musia svoje kroky zvažovať v oveľa širšom kontexte politicko-ekonomickej situácie. Súčasnou výhodou na strane Británie je jej podstatne lepšia ekonomická situácia.

autor: Peter Treščák

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?