Wellness viera alebo o alternatívnych postojoch ku zdraviu

Autor: Prvý pokus | 28.8.2013 o 11:58 | Karma článku: 14,85 | Prečítané:  27009x

Som fanúšik alternatívneho životného štýlu. Nijako to nepreháňam, beriem to skôr striedmo. Ako inšpiráciu. Snažím sa racionálne stravovať, športujem, dodržiavam zdravý denný režim. Ľudia s ekologickým myslením sú mi veľmi sympatickí. Nevychádzam však z údivu, ako sa prirodzená túžba človeka žiť zdravo a nepodľahnúť konzumu môže radikalizovať a zvrátiť vo svoj pravý opak.

V ére Googlu a okamžitej dostupnosti informácií sa akoby celkom stratila schopnosť človeka kriticky vyhodnocovať a overovať svoje zdroje. Neviem, kedy sa to stalo, ale jedného dňa sa zopár sporadických a pochybných správ zlialo do mohutného prúdu a prepukla antivakcinačná pandémia. Antikapitalistická rétorika bola asi už príliš ľavicová. Módnejším postojom hodným moderného premýšľajúceho človeka sa stala konšpiračná teória o zlých farmafirmách.

Akoby to človek nebol ochotný chápať plasticky. Áno, máme tu farmaceutické firmy, ktoré sledujú svoj zisk, ale ten sledujú všetky firmy na trhu. A dosahujú ho preto, lebo významná časť ľudí považuje ich produkty a služby za užitočné. Ale to sú všetky lieky zlé preto, lebo z nich má niekto zisk? Viete si vôbec predstaviť svet bez modernej medicíny? Nikdy ste neužívali lieky, ktoré vám možno zachránili život (obyčajné antibiotiká, keď ste mali vysoké horúčky) alebo utlmili neznesiteľnú bolesť? Čo anestetiká, ktoré umožňujú chirurgické operácie? Napríklad bez psychofarmák, liekov upravujúcich chemickú rovnováhu neurotransmiterov v mozgu, by milióny ľudí s diagnózou afektívnych alebo psychotických porúch zostalo paralyzovaných, nepríčetných, nemohli by chodiť do práce, žiť rodinný život. Boli by odsúdení žiť v zajatí halucinácií, bludov, úzkostí, neuróz alebo endogénnych depresií.

Osobne si napríklad myslím, že užívanie hormonálnej antikoncepcie nie je rozumné. Musím však kvôli tomu podľahnúť presvedčeniu, že farmaceutické firmy sa z hľadiska spoločenského poslania pohybujú kdesi na úrovni IG Farben produkujúcej Cyklón B?

Od farmaceutických firiem požadujem ako spotrebiteľ spoločensky zodpovedné podnikanie. Ako od každej inej spoločnosti bez ohľadu na to, čo vyrába. Je určite naivné veriť v klinickú čistotu podnikateľského prostredia. Ale ešte naivnejšie sa mi zdá byť presvedčenie, že farmaceutické firmy sú šíriteľmi akéhosi moderného holokaustu.

Často myslím na to, že ak existuje nejaká oblasť, kde ako ľudstvo môžeme byť na seba hrdí, kde veda, technika a bádanie slúžia jednoznačne pozitívnym humanistickým hodnotám s minimom bolestivej ambivalencie, je to medicína. K jedným z jej úžasných nástrojov patrí očkovanie. Doteraz si pamätám na svoje prekvapenie, keď som sa dozvedel, že Jonas Salk odmietol dať patentovať svoju vakcínu proti detskej obrne. Lebo ju chcel ponúknuť svetu - zadarmo.

A to je asi ten problém. Asi sme si zvykli, že zdravie je zadarmo. Prestali sme si ho vážiť a začali sme s ním hazardovať, manipulovať. Experimentovať v našich domácich rodinných laboratóriách.

Dobrým príkladom je strach z očkovania. Ponechávam v tejto chvíli bokom otázku, či je legitímne, aby rodičia, ktorí odmietajú dať svoje deti zaočkovať, mali byť za svoje rozhodnutie perzekvovaní zo strany štátu. Prekvapuje ma skôr, ako sa niekto môže cítiť kompetentný zaujať stanovisko, pre ktoré nemá potrebné vedomosti ani expertné zručnosti. Častokrát ho nepresvedčia ani jasné fakty. Nestačilo, že údajnú kauzálnu súvislosť medzi očkovaním a autizmom dookola vyvracajú lekári a vedci. Nedokazuje ju totiž žiaden výskum (korelácia nie je kauzalita). Nestačilo ani to, že výskum Dr. Wakefielda, ktorý vo svojej štúdii poukázal na súvislosť očkovania a autizmu, bol odhalený ako podvod. V spoločnosti viac zarezonovalo, keď herečka Jenny McCarthy označila za príčinu autizmu svojho syna očkovanie MMR vakcínou. Čo na tom, že sa neskôr ukázalo, že sa vyliečil. Autizmus totiž nemal.

Tisícky ľudí zomrelo kvôli nekvalifikovanému rozhodnutiu rodičov. Cudzí mŕtvi sú neviditeľní. Zato však vlastný strach, hoci je neskutočný, je až nepríjemne hmatateľný. Ak sa ešte spojí s hlbokou existenciálnou úzkosťou z nepredvídateľnosti reality, ktorá drieme v nevedomí každého z nás, môže narásť do rozmerov obludy. A pohltí náš rozum ako malinu.

A tak s hlbokým presvedčením budú vcelku rozumní ľudia investovať svoju dôveru a finančné prostriedky do lekárov a vedcov, ktorých nerešpektuje vlastná komunita, alebo do alternatívnych liečiteľov s výučným listom z učňovky, ktorí sú možno spoluzodpovední za nejedno zbytočné úmrtie. Vďaka „účinnosti" svojej zaručenej liečby. Kvôli ktorej ich klienti odmietli štandardnú lekársku starostlivosť.

Zdá sa mi, že tu ide o viac ako o chýbajúcu zručnosť kritického myslenia. Takto chápaná alternatíva, ktorá smeruje do úplnej iracionality a nezodpovednosti, je podľa mňa „kryptospiritualitou". Je to maskovaná viera. Zo sociologického hľadiska ide o náboženský postoj. Na jednej strane to chápem. Viera v prírodné liečebné metódy je možno reaktívnym postojom, obranou voči prehnanej racionalizácii a efektivite za každú cenu, ktorými trpí naša spoločnosť. Veď je úžasné zarobiť viac peňazí za menej času a námahy. A analogicky - mať efektívnejšiu liečbu s menšími rizikami, komplikáciami, s menšou mierou bolesti. Ale čím za to platíme?

U lekára sa prestávame cítiť ako ľudia. Pokiaľ pacienta zmení zdravotnícky systém na diagnózu, pokiaľ si človek zvykol, že ak sa niečo v jeho tele „pokazí", v nemocnici to opravia ako v autoservise, pokiaľ ochorie, nemusí sa vôbec zaoberať svojou dušou a pocitmi zneistenia, stačí ak si dá tabletku, tak je len pochopiteľné, že si potom spirituálnu dimenziu a sociálnu podporu spojenú s uzdravovaním bude hľadať inde. V tom lepšom prípade v alternatívnej medicíne založenej na orientálnych antropologických systémoch (tradičná čínska a indická medicína), v tom horšom prípade v energetickom liečení, ezoterických terapiách (magnetické terapie, liečba kryštálmi, uzdravovanie pod pyramídkami), diétach a zázračných doplnkoch (sóda bikarbóna, MMS - majstrovský minerálny roztok alebo zázračný vitamín D či B17).

Top témami v tomto type náboženstva sú pre mňa osobne alternatívne spôsoby liečby rakoviny a „antivakcinačná horúčka". A mimochodom, je to veľmi výnosné náboženstvo. Len na jeho metódy - na rozdiel od klasickej medicíny - nikto nedozerá. Iba jedna tretina liekov alternatívnej medicíny bola v USA testovaná. Podľa Paula Offita (Do You Believe in Magic?: The Sense and Nonsense of Alternative Medicine) vygeneruje tento agresívny priemysel ročne 34 miliárd dolárov. Ako každý iný priemysel má záujem na maximalizácii svojich ziskov a minimálnej regulácii zo strany štátu.

Oproti iným segmentom ma trhu má tento priemysel jedno silné eso v rukáve. Môže sa pochváliť ideálnym zákazníkom: zle informovaným a zúfalým spotrebiteľom horúčkovito hľadajúcim akékoľvek riešenie.

Priznám sa, že neviem, čo mám robiť. Svetom sa šíri vírus novodobého hlúpnutia, ktorý postihuje jedného človeka za druhým. Často aj mojich kamarátov. Šíri sa systémom „jedna pani povedala". Mladé matky budú viac veriť anonymnému príspevku na internetovom fóre, sprisahaneckému tipu spolukočíkujúcej mamičky z pieskoviska ako lekárovi.

Mierou validity konšpiračných teórií sa stáva sugestibilita ich absurdnosti. Ľudia bažiaci po senzáciách strávia stovky hodín listovaním bezcenných zdrojov na internete a ani ich nenapadne overovať si vierohodnosť takto nájdených informácií (pritom stačí zadať kľúčové slovo + debunked). Mnohí muži čítajú internetovú conspi-fiction, pozerajú Zeitgeistov a sociofobické videá na YouTube. Z niektorých žien sa stali expertky na metabolické procesy a imunitné reakcie na hĺbkovej bunkovej úrovni. Bez diplomu.

Nejedného človeka už postihla táto choroba. S náboženským zápalom a s najnovšou „alterknihou" pod pazuchou (a so znalosťami ľudského tela na úrovni telocvikára) šíri svoju zdravotnú misiu nie nepodobnú heslu „Prebuďte sa! Vakcíny (alebo lieky, západná medicína, farmafirmy, lekári, mlieko, cukor, varené potraviny - dosaď si démona podľa svojej chuti) sú zlé".

To, čo je médiami podávané ako šokujúca pravda o farmafirmách, o očkovaní a jeho rizikách, o „účinnosti" chemoterapie sú sfalšované informácie - , o ktorých sa v odborných kruhoch dobre vie ako o podvode. Médiá o tom informujú iba zriedka (peknou výnimkou je tento článok). Presvedčilo by to niekoho? Malo by to vysokú čítanosť alebo sledovanosť? Asi by to oslovilo len menšinu mediálneho publika.

Cítim, že medzi mnou a radikálnymi zástancami alternatívnej medicíny je jeden rozdiel. Napríklad som ochotný uznať, že očkovanie škodí - ak to dokáže seriózny vedecký výskum. Koľko propagátorov radikálnych liečebných postupov však prejavuje vôľu vypočuť si racionálne argumenty? (Ja na výber nemám, fantastických teórií o sprisahaní vo svete medicíny, o zázračných prípravkoch a už dávno objavených, ale utajovaných liekoch na rakovinu je plný internet).

Možno ten rozdiel spočíva v niečom inom. Môj postoj k zdraviu a medicíne totiž nevychádza z viery, z nejakých nereflektovaných predpokladov. Nepotrebujem „mať pravdu". Potrebujem vedieť, „čo je pravda", mať o nej aspoň základnú predstavu. Pri čítaní diskusií so zástancami alternatívneho životného štýlu mi na ich strane chýba ochota počúvať, odhodlanie poctivo pochybovať aj o svojich vlastných postojoch. Často v nich narážam na silné emócie, na základné argumentačné chyby (argument typu slamený panák, argument ad hominem), výnimkou nie je ani prianie smrti či vyhrážanie sa osobnými útokmi tomu, kto zastáva pozície vychádzajúce z kritického myslenia.

To mi naznačuje, že v takýchto debatách nejde o žiadnu pravdu. A už vôbec nie o zdravie. Agresivita a emotivita sú v skutočnosti prejavmi psychologickej obrany, keď sa v zápale boja o udržanie vlastného presvedčenia a sebaobrazu aktivujú nižšie centrá mozgu (emočný mozog, inštinktívne reakcie na úrovni boj/útek).

Konšpiratívnu myseľ živí všetko, čo podporuje implicitné paranoidné postoje. Všetko, čo zarezonuje s hlbinnou nedôverou, čo zapadne do obrazu sveta utkaného zo sklamaní, frustrácií, neúspechov, pocitov bezmocnosti, možno aj zrady. Všetci máme kdesi v duši Paranoika. Akurát u niektorých ľudí je to predseda vlády - hlavný hlas v ich vnútornom parlamente. On určuje, čo bude pravda a čo lož, podľa princípu zhody alebo rozporu s rannými zážitkami ohrozujúceho vnímania reality. Paranoidnú stratégiu vyhľadávania a validizácie informácií riadi efekt selektívnej pozornosti (observational selection bias). Skrátka, uverím len tomu, čo sa zhoduje s tým, čomu už verím (hoci neviem prečo).

Nemusí to tak byť. Voči strachu existuje protijed: test. Ak spoľahlivými, nezávislými prostriedkami overím, ako sa veci majú bez toho, aby moje vnímanie ovplyvnili implicitné, na emóciách založené postoje (obavy alebo túžby), získam spoľahlivejšie informácie a vďaka nim si môžem budovať základnú dôveru. Účinnosť niektorých liekov sa napríklad testuje dvojitou slepou štúdiou (double-blind study). Ani účastníci výskumu, ani administrátori projektu nevedia, kto z testovaných osôb dostal skúmaný liek a kto iba neúčinné placebo.

Osobne som dospel som k tomuto stanovisku: na to, aby som vyhodnotil informácie medicínskeho charakteru, nemám vzdelanie ani odbornú kompetenciu. V tejto oblasti budem preto dôverovať lekárom a vedcom. Neverím v tomto smere vlastnému úsudku (rovnako ako mu neverím v kvantovej mechanike), ani informáciám z internetových fór.

V oblasti vedeckého výskumu som ochotný akceptovať iba informácie z karentovaných vedeckých časopisov (peer reviewed). Vedecký výskum sa dá totiž len ťažko sfalšovať bez toho, aby sa na to prišlo, existujú z neho protokoly, overuje ho tím iných výskumníkov, musí byť opakovateľný a dospieť k rovnakým výsledkom. Kontroverzné výsledky výskumov krížovo overujú rôzne inštitúcie. A čo môže byť lepšou zárukou spoľahlivosti informácie, ako potvrdenie výsledkov výskumu zo strany inštitúcií alebo vedcov, ktorí nemajú žiaden záujem na jeho uznaní, ale ich úlohou je naopak hľadať chyby?

„Alternatívne" informačné zdroje nemajú žiaden takýto kontrolný, overovací mechanizmus. Nezaslúžia si moju dôveru.

Vo februári 2013 spustila organizácia Sense about Science v USA iniciatívu I don't know what to believe. Ide o sprievodcu pre širokú verejnosť o tom, ako rozumieť vede a vedeckým dôkazom. Vedci v ňom vysvetľujú, ako fungujú karentované časopisy a ako prebieha proces schvaľovania príspevkov do vedeckých časopisov. Je to reakcia na médiá, v ktorých sa to len hemží neoverenými správami „o najnovších výskumoch", ktoré sa buď nikdy nekonali, lebo si túto formulku na zvýšenie dôveryhodnosti doplnil do svojho článku novinár, alebo boli nedostatočné či sfalšované.

Alternatívny teda neznamená automaticky „pravdivý". Často to znamená neúspešný, neúplný alebo vedecky nedostatočný, v horšom prípade ide o úmyselný podvod od samého začiatku, cynický obchod s ľudskou nádejou.

Napríklad Dr. Robert Young, autor knihy Zázračné pH (jeho prášok SuperGreens a kvapky Prime pH si môžete kúpiť aj na Slovensku), údajne „jeden z najlepších výskumníkov na svete" čelil už niekoľkým súdnym procesom. Na obvinenie, že praktizoval lekársku prax bez licencie, sa bránil, že nikdy netvrdil, že je lekárom. Jednu svoju klientku nahováral na ukončenie chemoterapie a ponúkal jej liečbu svojím bylinným produktom, pričom jej povedal, že sa mu podarilo vyliečiť ľudí s ochorením AIDS. Dva zo svojich lekárskych diplomov si kúpil od falošných univerzít (ako je to v skutočnosti so zázračným pH a „doktorom" Youngom sa dočítate tu).

Mám skúsenosť, že argumentácia a kritické myslenie nie sú účinné nástroje v komunikácii s človekom, pre koho je „alternatívnosť" životnou filozofiou. Kto miluje alternatívny životný štýl možno až za hrob. Práve preto si myslím, že je to v skutočnosti viera. Jej korene sú iracionálne. Je mi len ľúto, že ľudskú potrebu viery a nádeje, túžbu po zázraku, zneužíva špecializovaný priemysel s obrovskými ziskami. Bez poctivého úmyslu nechať si nestranne preveriť účinnosť svojej liečby. Bez ochoty niesť zodpovednosť za svoje rady.

V jednej veci sa však so zástancami alternatívnych prístupov k uzdravovaniu zhodujem. Nepáči sa mi náš zdravotný systém. Na rozdiel od nich však neodmietam medicínu založenú na dôkazoch.

Svoju vlastnú verziu alternatívy si predstavujem inak. Predstavujem si, ako lekár preškolený v sociálnych zručnostiach bude vedieť nadviazať s pacientom osobný vzťah. Lebo autoritatívne prístupy založené viac na arogancii a ignorácii pacientovej osoby ako na expertnosti už jednoducho nefungujú. Chcel by som lekára, ktorý mi vysvetlí, aký typ liečby pre mňa bude vhodný a prečo ho vybral. Ako mi opíše, čo sa deje v mojom tele, keď ochoriem. Ako mi účinné látky v liečive pomôžu. Do zdravotníctva sa potrebuje vrátiť duša, ako o tom písal Thomas Moore (Léčebná péče o duši), lekári si potrebujú osvojiť komunikačné zručnosti. A lekár by mal byť za svoju prácu dobre zaplatený. Lebo zdravie nie je zadarmo. Lebo to, čo lekár vykonáva, je to najcennejšie povolanie na svete.

Preto podporujem mladých vedcov, lovcov šarlatánov a múdrych lekárov, ktorí trpezlivo šíria medzi ľuďmi osvetu. To, s čím bojujú, nie je nevedomosť, ale určitý typ náboženstva. Náboženstva, ktoré možno vyvolalo k životu odosobnenie a zmechanizovanie zdravotnej starostlivosti v západnej medicíne.

Nazval by som toto náboženstvo „wellness vierou". Čo prinášame na jej oltár?

autor: Alexander Plencner

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?