Modré z neba alebo „splnený“ sen na televízny spôsob

Autor: Prvý pokus | 13.9.2013 o 14:40 | (upravené 13.9.2013 o 18:34) Karma článku: 13,43 | Prečítané:  319297x

Určite každý z nás pozná reláciu Modré z neba, niektorí ju milujú, iní odsudzujú. Ja som nepatril ani do jednej skupiny, ale vo všeobecnosti som názoru, aby sme pomáhali tým, ktorí to potrebujú. To, že niekto plní sny iným, ma tešilo až do chvíle, kým som nebol toho sám svedkom. Zhodou rôznych okolností som sa posledný víkend zúčastnil natáčania tejto relácie a bol som jedným  z tých, ktorí mali pomôcť splniť skromný sen jednému životom ťažko skúšanému chlapcovi. Sen to bol úplne jednoduchý a to chytiť prvýkrát v živote jesetera.

Dodnes spomínam na ten deň, ako som si pred rokmi splnil rovnaký rybársky sen, a tak som ani nerozmýšľal. Bez zaváhania som súhlasil, no to som ešte netušil, čoho budem svedkom. Štáb meškal takmer hodinu na dohodnuté stretnutie, čo dosť rozladilo správcu rybárne, nakoľko im zdôraznil, že vzhľadom na nabitý program sa im v inom ako vopred dohodnutom čase nebude môcť venovať. A tak teda vzhľadom na krátkosť času privítal chlapca so sestrou a mamou s tým, že ďalej som im k dispozícii ja a so mnou pôjdu aj priamo loviť.

Po rýchlom prejdení areálu a poskytnutí informácii, ktoré ich zaujímali, sme sa odobrali k rybníku. Tam už čakalo komplet nachystané vybavenie na lov, aby sa sen mohol čím skôr stať skutočnosťou. Vzhľadom na fakt, že sa jednalo o vášnivého rybára, som bol presvedčený o úspechu. Rodinka sa teda usadila a chlapec začal chytať.

Kameraman natáčal každú sekundu a asi po piatich minútach, keď už natočil každého zovšadiaľ, sa ma režisér pýta, kedy to už bude? Po jednoduchom vysvetlení, že ryby nezaujíma, či na brehu sedí Vilo a plní niekomu sen, bol na ďalších 5 minút pokoj. Potom sa to opakovalo znova a nervozita celého štábu išla výrazne nahor.

Sedeli sme pri vode už 15 minút a žiadna ryba. Ťažko uveriteľné, aspoň teda pre niekoho, kto na rybách nikdy nebol. Zrazu záber, zásek a nič, proste stáva sa to bežne, no asi nie v Modrom z neba. Režisér svojím odborným okom zhodnotil, že chlapec, ktorého od príchodu k rybníku stresovali a manipulovali s ním ako s bábkou, dnes rybu nechytí. Tak prišiel s geniálnym nápadom, aby som rybu chytil ja, že oni to natočia, akoby bola jeho. Po uistení sa, že som počul správne, som mu zdvorilo, no dôrazne prízvukoval, že nie ja som ten, kto si tu plní sen.

V poriadku, sedeli sme ďalej a režiséra zožierala nervozita, lebo, ako sám povedal, vôbec ho to nebavilo a chcel by radšej už ísť domov. Dokonca vo svojom pomyselnom rebríčku vecí, ktoré nenávidí točiť, zaradil rybačku na štvrté miesto. Pekné umiestnenie na 15 minút strávených pri vode. Snažili sme sa ale podobné reči ignorovať a sústrediť sa len na lov. Trvalo to asi neuveriteľných ďalších 10 minút, kým sa chlapcovi podarilo vytiahnuť rybu, o ktorej sníval.

Celý štáb bol šťastím bez seba. Mal som pocit, že sa tešia viac ako samotný lovec. Smutné bolo len to, že nie z úlovku, ale že je konečne koniec. Ryba v rukách úspešného lovca, už len odfotiť na pamiatku, hovorím štábu a môžeme ju pustiť. Na to však akosi "anjeli" neboli pripravení a po chvíli tvárenia sa v štýle „ja tu nie som" mi bolo jasné, že fotka asi nebude. Nakoľko sám viem, ako je pre rybára fotka úlovku cenná, obzvlášť keď sa jedná o rybu výnimočnú, som vytiahol aspoň mobilný telefón a urobil mu pár fotiek s tým, že mu ich prepošlem.

Následne sme sa odobrali do reštaurácie. Vlastne už nie spolu, keďže moja úloha sa skončila úlovkom jesetera, no vzhľadom na čas obeda som mal rovnaký cieľ. Dobre sa najesť. Usadil som sa k svojmu stolu, kde ma už čakali priatelia, s ktorými som na ryby prišiel, a pustili sme sa do jedla.

Nedalo nám však nevšimnúť si, ako opäť zaúradovala solidarita a spolupatričnosť celého štábu. Už to, že chlapca, okolo ktorého sa malo všetko celý deň točiť, posadili aj s rodinou k vedľajšiemu stolu, nám veľmi nešlo do hlavy. O chvíľu sme však videli dôvod, keď sa na stole objavilo jedlo. Zatiaľ čo na chlapcov stôl pristála porcia jesetera (jedlo fakt výborné, ale len v prípade, že konzumujete ryby, čo u chlapcovej mladšej sestry bohužiaľ neplatilo), stôl štábu sa prehýnal pod misou plnou jedla od výmyslu sveta.

To nenechalo režiséra chladným a využil opäť svoj geniálny talent, ako urobiť z niekoho úplných chudákov. Nariadil čašníčke, aby vzala celej rodine jedlo zo stola preč a veľkodušne im tam priniesla tú veľkú misu štábu, ktorú po natočení krásneho záberu vrátili späť a mohlo sa pokračovať v obede. Samozrejme, až na to dievčatko, ktoré len sedelo nad tanierom s rybou a pozeralo priamo na stôl plný jedla. Našťastie personál v reštaurácii nebol natoľko zaslepený ako modrí anjeli sediaci vedľa a okamžite jej ponúkol iné jedlo na vlastné náklady.

Ľudia v reštaurácii nechceli uveriť vlastným očiam, či nápis modré z neba na tričkách myslí ten štáb vážne. Bolo mi vážne nechutne z týchto záchrancov sveta, a pritom ľudia, ktorým majú pomáhať, sa cítia ako úplný odpad a zažívajú pri nich jedno poníženie za druhým. Nenašiel sa v reštaurácii jediný človek, ktorému by ich v tej chvíli nebolo ľúto.

Nemal som úplne najlepšiu mienku o tejto relácii, no v ten deň som stratil aj tú poslednú svetlú ilúziu. Možno oni to berú za splnený sen, no my rozhodne nie a tak sme spolu so správcom a personálom celého areálu pripravení tomuto človeku, ktorý si zaslúži obdiv a uznanie, splniť aspoň jeden malý sen o rybačke na jesetery. Tento krát však bez neustálej manipulácie, stresu a ponižovania!

Mrzí ma, keď som týmto článkom niekomu pokazil obraz o jeho obľúbenej relácii, no mojím jediným zámerom bolo poukázať na to, ako to v skutočnosti funguje v dnešnom svete a že nie je všetko také krásne, ako sa na prvý pohľad zdá.

autor: Martin Kavečanky

Doplnené o 18.34 hod.

Reakcia Markízy a Viliama Rozborila: "Písanému skôr neverím. Ale dal som zistiť. V prípade, že by sa preukázalo niečo, čo by nasvedčovalo nejakému nátlaku či cynickým hodnoteniam zážitku, predmetný človek bude zo štábu okamžite vyhodený. Dám vedieť," reagoval Rozboril. Viac si prečítajte tu - kliknite.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?