Ako sa vám môže zmeniť život za necelý rok

Autor: Prvý pokus | 26.11.2013 o 8:00 | Karma článku: 10,84 | Prečítané:  1834x

Nikdy som ešte nič podobné nepísala, ale po dlhej dobe je lepšie pár životných udalostí vypustit z vnútra von. Celý môj život, zatiaľ krátky, som nemala na ružiach ustlané, ale niekto, neviem, kto, mi dal v živote vlastnosť netrápiť sa, neľutovať a hlavne vedieť veľké životné situácie prejsť  s úsmevom na perách. Neviem, či je to dobré, možno aj áno. Hlavne aj preto tu chcem v krátkosti niečo napísať.

Rok 2012, december... zomrel moj nevlastný otec (upil sa k smrti a dostal porážku, ktorej následne o par dní podľahol), bola to veľká strata, nič som však necítila. Sklamal ma veľakrát.

Vianoce neboli pekné a ani zďaleka sa nepodobali na rodinnú pohodu. Ja som doma nebola, odsťahovala som sa do zahraničia ako veľa mladých vyštudovaných ľudí u nás a prvé Vianoce som musela ostať za hranicami. Si hovorím, veď Vianoce budú aj na budúci rok, tak som sľúbila mamke - ďalšie Vianoce ma máš doma.

Pár mesiacov ubehlo bez vážnych komplikácií alebo, ako by som to nazvala, bežný život smrteľníka. Prešli dva mesiace a mamka mi oznámila, že ide na operáciu, ženské veci. Úplná brnkačka, napísala. Ukázalo sa, že tá bezproblémová operácia bola veľmi komplikovaná a mamka zomrela po pár mesačnom trápení, bolesti a silnom boji žiť.

Ako sa toto všetko stalo? Mamka mi volala, nech prídem domov, chce ma vraj vidieť. Kúpila som si letenku a letela. Aby som si nemyslela, že to bude všetko také jednoduché, zistila som, že som tehotná s mojím priateľom.

Po príchode domov som vystúpila z vlaku a hneď som šla do nemocnice. Mamka ma rada videla, povedala, že ma ľúbi, a ja som jej sľúbila, že ráno prídem a  budem jej čítať knižky.

Ráno sme vstali a šli niečo nakúpiť. Vtom sestre zvonil telefón... mamka umrela. Bola to najvačšia bolesť, neuveriteľne silná, a hovorím si: som mladá, je to blbosť, nemôže sa to stať, prečo mne? O dva dni nato sa mi potvrdilo, že som tehotná, nevedela som, či sa mám tešiť, alebo nie. Prišlo ďalšie vyšetrenie a doktor mi oznámil, že som o dieťa prišla... bola to ďalšia rana v krátkom čase.

Počas tohto jedneho mesiaca mi zomreli ešte ďalší dvaja kamaráti. Aj napriek tomuto všetkému, čo sa stalo, som bola pokojná a snažila som sa rozmýšlať rozumne a neutápať sa v slzách, aj keď by som klamala, keby som nepovedala, že neplačem sem tam doteraz.

Prešlo pár mesiacov a ja si začínam uvedomovať  to, že mamku už nikdy neuvidím, nikdy ma neopraví, neporadí mi a hlavne ma neobjíme, nepovie mi, že som jej slniečko.

Nikdy som blog nepísala, ale chcela som sa zveriť s tým, čo cítim. Napriek tomuto všetkému, a to nie je všetko, som to stále ja. Malá, nevinná, na prvý pohľad ničím neskúsená slečna. Týmto som aj chcela povedať: budte silní aj napriek všetkému, čo sa vám v živote stalo alebo stane, treba vstať a ísť ďalej.

autorka: V. P. (údaje sú v redakcii)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?