Našťastie tu ale máme zopár múdrych hláv, a nie je náhoda, že sú z Českej republiky (skoro ako tá veta z Pelíšok, však?), ktoré mi už niekoľko rokov ponúkajú tak kvalitný program, že niet voľnej chvíle vyhradenej leňošeniu pri televízii, keď si s nadšením neprezerám denný archív s pocitom, čo si skôr pozriem. Možno to bude znieť príliš pateticky, ale s odstupom času som dospela k presvedčeniu, že ma „česká dvojka" naozaj vychováva. Netvrdím, že som nejaký nevychovanec, ani to, že by ma rodičia zanedbali, ale v mojom prípade to cítim tak, že aj v dospelom veku je človek stále ohybný, podľa porekadla Ohýbaj ma mamko...
Napríklad taký program Etiketa s Ladislavom Špačkom. Vynikajúco zladená relácia ako sa správne chovať v spoločnosti. Spôsob, akým je táto „desaťminútovka" vedená, je tak výnimočný, že každou novou časťou sa cítim slušnejšie.
Kamera na cestách - tak tento program ma núti snívať o cestovaní. V spojení s kvalitným komentárom sa cítim, ako keby som tie cesty absolvovala s nimi. Alebo návrat do minulosti nie tak dávno minulej. Československý týždenník..., ak to niekedy s obdivom ľudia sledovali v kinách, tak presne takto to dnes sledujem ja.
História prvej a druhej svetovej vojny, dokumenty z čias vojny studenej, vynálezy a ich pôvod, stavby sveta, ľudské telo a svet zvierat. To je len malé zhrnutie, čo všetko mi program českej dvojky ponúka.
Žiadne vymývanie mozgu teda nenastáva, práve naopak. Česká dvojka je jasným príkladom toho, ako môže byť televízia prospešná. V čase spoločenskej krízy, kde rôzne vášne vyvoláva veľakrát práve nevhodne zvolený program, na ktorý sa práve pozeráme, je sledovanie tejto televízie ideálnou možnosťou, ako sa aspoň na chvíľu vrátiť do človečiny. Dáva nám možnosť vidieť fakty minulosti a dneška tak, že máme chuť sa z nich poučiť. Preto sledovanie druhého kanála českej verejnoprávnej televízie vrelo odporúčam a nehanbím sa priznať, že tlačidlá na diaľkovom ovládači, pod ktorými mám komerčné televízie, ostávajú naďalej zapadnuté prachom. A myslím, že ešte veľmi, veľmi dlho...
autorka: Viktória Piskaiová
