Čo chýba slovenskému školstvu?

Autor: Prvý pokus | 5.12.2013 o 11:03 | (upravené 5.12.2013 o 11:19) Karma článku: 8,08 | Prečítané:  881x

Už môj sedliacky stredoškolský rozum si uvedomuje, že tu niečo nefunguje. Sedemnásť rokov môjho života mi ukázalo, že slovenské školstvo nie je tým, čím by chcelo byť a nesmeruje tam, kam by malo smerovať.

Niežeby sme sa nevedeli pohnúť z miesta, to nie, problémom je, že každé štyri roky príde ku kormidlu iný kapitán, ktorý si túto našu „bárku" stočí na svoj vlastný smer...  To, čo jeden minister podpíše, ďalší zruší, navrhne svoje, podpíše, ďalší zruší a tento nekonečný kolobeh pretrváva dlhé roky. Jazykové certifikáty ako náhrada maturity? Prečo nie? No, preto... Kapitán si predstavuje na svojom sťažni inú vlajku. Najlepšie červenú.

Darmo sa študenti búrili, darmo novinári vypisovali, darmo sme sa ozývali... Nezabralo, zákon je schválený, ako si to (aktuálna) posádka želala. A my, spútaní väzni v podpalubí, čakáme, čo príde. Toto je tá demokracia? Aristoteles mal veru pravdu.

Nemám veľmi rád, keď vidím plné internetové diskusie „odborníkov" na ekonomiku, politiku a ďalšie oblasti, ktorí by to vždy urobili inak a lepšie, len nikdy nevysvetlia ako - AKO to spraviť „podľa ich predstáv".  Ja nie som žiadny odborník, nemám ešte dokončenú ani strednú školu a možno práve preto vidím „live", čo je na tých našich školách chybné. Dovoľte mi predstaviť mojich 6 príčin, prečo slovenské školstvo nefunguje.

Kreativita

Možno je to len mojím názorom, no zdá sa mi, že našim školám chýba kreativita. Vlastne nie vždy samotným školám, ale najmä tým, ktorí majú možnosť tú kreativitu podporovať (tým najvyšším).  Myslím si, že školy sú prísne založené na tradíciách, teda to, čo bolo doteraz, tak jednoducho musí aj pokračovať. Zmeny v hociktorom odvetví Slováci prijímajú veľmi ťažko, milujeme cestu po zabehnutej koľaji, no zmena k lepšiemu po pár dňoch zmení názory všetkých, ktorých sa to týka. Prečo niektoré veci neskúsiť urobiť inak? Prečo im nedať viac voľnosti? Pri výbere dodávateľov, jedla, nápojov,  tvorby rozvrhov, voliteľných predmetov atď? Predsa nech sa každá škola vyprofiluje sama, ak chce prežiť, musí to robiť dobre.

Jedným krokom by bola menšia administratívna záťaž pri (napr.) vypracovávaní projektov, presun  vybavovačiek na internet, poskytnúť šance pre nové inovatívne projekty a nebáť sa ich vyskúšať. Tu už nadväzujem na druhý bod.

Motivovaní učitelia

Je to už tak, že jedinou motiváciou pre učiteľa je láska k mladým a odovzdávaniu vedomostí. Zdá sa mi, a to na viacerých školách, že kreativita mnohých učiteľov je potláčaná. Žiadne finančné odmeny, či už za krúžky alebo projekty, žiadne hmotné odmeny, možno tak jedno (nehmotné) ďakujem na porade... A možno ani to.

Problémom je znechutenie učiteľov zo súčasného systému, práca za nízku mzdu, žiadna šanca pre nové nápady, pretože sú väčšinou nedocenení alebo je ich nápad úplne zavrhnutý. Ako to riešiť? Možno odmeňovať učiteľov podporou cez médiá, vyhlásenie cien pre učiteľov za inovatívne nápady na školách, podporovať zážitkové hodiny (myslím skutočne, nie len na papieri) a ukazovať ľuďom tých, ktorí robia naše hodiny v škole „znesiteľnejšími".

Určite treba povedať, že demotivátorom pre učiteľov sú aj súčasní študenti. Ich/Naša povaha je taká, akú doterajšie generácie ešte nezažili.

Motivovaní študenti

Odsedieť si tam tých pár hodín, napísať nejaké písomky, niečo povedať pri odpovedi a rýchlo domov. Tak vyzerajú školské dni.

Násťroční nepochopia, na čo im v živote bude matematika, slovenčina, ekonomika (mnohokrát sú námietky opodstatnené), nevedia oceniť význam jazykov. Nevedia, že keď sa to účtovníctvo nenaučia, tak tam vlastne chodili zbytočne, lebo nemôžu robiť to, za čo sa mali vyučiť. Absolútne nechápu význam študentského parlamentu (okrem diskoték a voľných dní) či neformálneho vzdelávania. Na čo im to preboha bude. (Ospravedlňujem sa zvyšku, ktorí sem nepatria)

Chyba musí byť niekde na začiatku, vo výchove. Mladých treba naučiť, čo pre nich znamenajú kurzy nad rámec školy, dobrá znalosť jazykov či práca v študentskom parlamente. Najmä v časoch nezamestnanosti, ako je tomu dnes... Riešenie tohto bodu je asi najnáročnejšie, sám si netrúfam povedať, ako na to, lebo kde nie sú €, tam nie je záujem študentov. Taký je dnešný svet. Tu nášmu školstvu neporadím, nuž čo, aj ja som len človek a okrem toho som neplnoletý, za mňa aj tak rozhodujú iní.

Flexibilita

...v zmysle prispôsobenia sa aktuálnej dobe. Týka sa to z mojej strany najmä povinného čítania. Neviem si ani predstaviť, aké percento mladých ľudí skutočne číta povinné čítanie do školy. Myslím, že väčšina si deň pred odovzdaním či písomkou otvorí referáty, párkrát prečíta a vybavené... Čo tak vymeniť povinné čítanie za niečo novšie a pútavejšie? (Samozrejme, aj staré knihy majú čo povedať, ale mladého človeka treba k čítaniu najskôr priviesť cez nenáročné zaujímavé knihy a až potom začať s ťažkými psychologickými románmi)

Peniaze, peniaze, peniaze

Sú asi problémom číslo jeden v našej spoločnosti, a to sa netýka iba školstva, ale aj zvyšku oblastí štátnej správy. Nie sú peniaze na počítače, zariadenie, plastové okná, zatepľovanie a kopec iných opráv, ktoré by sa našim komunistickým školám zišli. Nie sú peniaze na mzdy, energie a mohli by sme takto pokračovať. Počet žiakov klesá, musí sa prepúšťať, prichádza stále menej peňazí, no vykuruje sa miestnosť rovnako s 18, ako aj 30 žiakmi. Kde je cesta? Napríklad neplatiť 2200 eur za obed pre úradníkov či za fotoaparát s príslušenstvom nezaplatiť vyše 5400 eur (zdroj: cenastatu.sk), dotiahnuť financovanie škôl do zdarného konca, najlepšie s priamou platbou školám (čím viac medzičlánkov, ...) a oceňovanie tých najlepších spomedzi všetkých v SR.

Načúvanie

Doktori desiatky rokov vedia, že keď chcú vyriešiť nejakú chorobu, musia pacienta počúvať. Vypočuť si, čo ho trápi, a na tú či onakú chorobu nasadiť tabletky či inú formu liečby. Možno by to mohol byť akýsi vzorový príklad pre naše školstvo.  Počúvajme, čo našim „pacientom" chýba, čo im prekáža a nasaďme potrebnú liečbu. Liečme problémy, ktoré sú tu a na ktoré učitelia či študenti neustále poukazujú  (ako príklad už spomínaný jazykový certifikát - chápem, že to robia kvôli lepším štatistikám, ale prečo mám trpieť ja, ktorý som si chcel spraviť viac času pre ostatné predmety?).

Správna liečba by bola v tomto prípade jednoduché počúvanie riaditeľov, učiteľov, študentov, ľudí z praxe, nie z tretieho poschodia nejakého úradu. Po tomto jednoduchom kroku nájdime riešenie, ktoré bude vhodné pre všetkých (napr. toľkokrát premieľané financovanie škôl - na triedu, žiaka, či úspešnosť? Ani jedno sa nepáči... no nejako to dajme dokopy, každý zo spomínaných bodov bude mať určité percento resp. hodnotu a z toho sa vypočíta výška príspevku). Čo je však skutočne dôležité, počúvajte študentov. Práve cez spomínané žiacke školské rady môžu tlmočiť, čo im v škole chýba a prekáža a čo by im spravilo čas v škole znesiteľnejší.

Čo dodať na záver? Na stole je (prvých) šesť problémov školstva. Začnime ich riešiť aspoň po jednom, aby sme tie naše školy dostali aspoň približne na úroveň vyspelých krajín. Avšak dotiaľ si ešte pevne držme klobúky na tom našom pomyselnom člne. Vyzerá to ešte na dlhé hodiny plavby, kým skončíme v správnom prístave.

autor: Matej Horňák

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?