Pozrite sa, čo si voči nám dovoľujú úrady

Autor: Prvý pokus | 28.1.2014 o 21:27 | (upravené 28.1.2014 o 21:49) Karma článku: 12,07 | Prečítané:  2463x

S partiou fajn ľudí sme vytvorili projekt čo Robím, ktorý pomáha mladým ľuďom rozhodnúť sa pri výbere povolania a s tým spojeného štúdia. Dokonca sme získali cenu v súťaži ReŠtart Slovensko. Uvedomili sme si, že prišiel čas, aby sme naše aktivity robili pod hlavičkou dákeho subjektu. Vybrali sme si občianske združenie a podľa zákona č. 83/1990 Z.z. o združovaní občanov sme ho chceli registrovať pod názvom proConnect (Profession Connect, Spojenie s profesiou). Urobili sme tak 20. decembra 2013. Mali sme z toho veľkú radosť.

Medzi sviatkami sme dostali z Ministerstva vnútra SR (MV SR) upozornenie, že máme upraviť stanovy v súlade s vyššie spomínaným zákonom a tiež so zákonom č. 270/1995 Z.z o štátnom jazyku Slovenskej republiky. Všetky sporné body sme si s MV vykomunikovali, až na jeden, súvisiaci práve so zákon o štátnom jazyku.

Podľa výkladu MV, odvolávajúc sa na ustanovenie § 8 ods. 3 zákona č. 270/1995 Z.z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky je nutné, aby názov nášho združenia bol v slovenskom jazyku.  Hneď nám na um zišli zduženia WellGiving či Back_Space alebo v septembri 2013 založené Why Not? Začali sme pátrať.

Po preštudovaní si zákona sporného paragrafu zákona o štátnom jazyku SR sme aj spolu s právnikmi dospeli názoru, že odvolanie MV SR nemá oporu v tomto zákone.  Obrátili sme sa na Igora Polakoviča z Centra pre filantropiu, ktorý nám potvrdil, že s niečím takým sa ešte nestretol. Tiež bol prekvapený, lebo bežne vznikajú občianske združenia s názvami v angličtine, maďarčine, latinčine.

Kontaktovali sme právničku pani Danu Marekovú, ktorá spolupracuje s občianskym združením Via Iuris (názov v latinčine), aby sme získali ďalšie stanovisko. Tá nás hneď odkázala na články 1 a 2  našej Ústavy. Článok 1 hovorí, že Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Článok 2 hovorí, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

„Právny štát oi. Znamená, že občania majú právo očakávať právnu istotu - teda konzistentné rozhodovanie štátnych orgánov. Zjednodušene "v rovnakej veci, rovnako". Ak teda registrácia občianskeho združenia s cudzo-jazyčným názvom v iných prípadoch za rovnakých pravidiel (teda zákon sa odvtedy nezmenil) nepredstavovala žiadnu prekážku, tak je v rozpore s uvedeným princípom právnej istoty, ak zrazu MV odmietne registráciu výlučne z tohto dôvodu."[1]

Ani tu naše pátranie nekončí. Našli sme aj rôzne nálezy Ústavného súdu SR na právne istoty. Z dôvodu šetrenia miesta uvádzam len číslo a link: Nález Ústavného súdu SR PL. ÚS 15/98.

Po našich nálezoch a pátraniach sme opäť volali na MV. Všetko sme im povedali. Ich odpoveď? Názov v angličtine vám neprejde. Momentálne je to u nás takto nastavené, z dôvodu požiadavky Ministerstva kultúry SR (MK). Uplatňujeme to od septembra 2013. Takže občianske združenie Why Not? (anglický názov) bolo asi posledné registrované s cudzo-jazyčným názvom.

Nevzdali sme. Obrátili sme na MK SR. Vyjadrenie nám poslala pani riaditeľka odboru štátneho jazyka, sekcia umenia a štátneho jazyka pani PaedDr. Elena Kačalová.

Zákon NR SR č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, na ktorý sa pýtate, neupravuje postup ani podmienky registrácie občianskych združení a priamo neurčuje podobu názvu občianskych združení alebo obchodných spoločností. V  § 8 ods. 3 zákona o štátnom jazyku sa uvádza, že používanie štátneho jazyka je povinné v stanovách  združení, spolkov, politických strán, politických hnutí a obchodných spoločností. Názov združenia, resp. inej spoločnosti, sa ako súčasť stanov spravidla uvádza v slovenskej jazykovej verzii, prípadne dvojjazyčne. Do slovenského jazyka sa neprekladajú vlastné mená, všeobecne zaužívané výrazy v cudzom jazyku, bežne zrozumiteľné slová cudzieho pôvodu, vymyslené (fantazijné) výrazy a iné názvy a cudzie slová, ktorých preklad nie je možný ani účelný. Dôvody, pre ktoré by bolo možné zamietnuť registráciu združenia, sú taxatívne uvedené výlučne v zákone č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, t. j. nie v zákone o štátnom jazyku. O zaregistrovaní názvu združenia rozhoduje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako registrujúci orgán na základe zákona č. 83/1990 Z. z.[2]

Máme za to, že stanovy nášho občianskeho združenia proConnect sú vypracované v súlade so zákonom č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov a iných platných právnych predpisov Slovenskej republiky a preto máme právo, aby toto občianske združenie bolo registrované v zmysle zákona. Preto sme 20. januára 2014 na MV SR podali naše písomné stanovisko. Momentálne sme vo vyčkávacom stave. Ohrozujeme tým spolupráce s inými subjektmi, dôležitými pre náš ďalší rast, ktoré vyžadujú všetko zmluvne. Verím, že kompetentní a nemyslím tým referentov, ktorí za nič nemôžu, si uvedomia diskriminačný, nezákonný a šikanózny prístup. Prosím, držte nám palce, aby sme nemuseli ísť až k Najvyššiemu súdu SR, ktorý ako jediný je kompetentný vykladať zákony.


autorka: Zuzana Suchová, manažérka projektu čo Robím


[1] Mareková, D.: Názov občianskeho združenia. 2014. Osobná komunikácia. 2014-01-19. E-mail: zuzana@corobim.sk

[2] Kačalová, E.: Odpoveď. 2014. Osobná komunikácia. 2014-01-17. E-mail: zuzana@corobim.sk

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?