Celá naša partia po príchode zapĺňa približne 80% kapacity penziónu, čo sa mne osobne zdá pre celkovú kapacitu - cca 80 ľudí, slušne veľká skupina. Sme rodiny s deťmi, priatelia a kamaráti, ktorí majú radi hory a šport a na víkend sme si plánovali oddýchnuť, večer sa porozprávať a zabaviť (pozor, nehovorím o žiadnom hulvátstve, ale veselej debate pri pivku a vínku).
Vopred sme boli upozornení na fakty, že treba ubytovanie a polpenziu zaplatiť vopred, že sa treba hneď po príchode na recepcii prezuť, že večera sa podáva len od 17:00 - 18:00 a raňajky od 8:30 - 9:00. Prekvapil nás komentár, že isté výnimky sú prípustné, ale že my sme "len dvojdňoví hostia".
Hneď na začiatku sa ale začal víkend plný "prekvapení" v zmysle hesla "Náš zákazník zaplať hneď na začiatku a daj mi pokoj!" Pani na recepcii (manželka majiteľa) si od nás hneď vypýtala peniaze za celý pobyt, ale záloha 30 € za obyčajný najlacnejší dózický kľúč so strohou poznámkou, že im ubytovaní nevracajú kľúče a oni s tým majú náklady na výmenu, nás veru šokovala, ale okej, len začíname...
Ešte pre vysvetlenie - penzión sa skladá z dvoch budov - hlavná veľká (spolu s recepciou a reštauráciou) na jednej strane hlavnej cesty, druhá vedľajšia na druhej strane cesty. Pri tejto menšej budove je aj vlek, ktorý patrí k penziónu.
Ľudia z našej skupiny boli ubytovaní v obidvoch budovách. Keďže sme chceli byť všetci spolu, tak sme sa po večeri bavili a utrácali peniaze v bare v hlavnej budove. Bohužiaľ, kuchyňa už o 19:30 neposkytovala služby, ale aspoň v bare na recepcii sme si mohli objednať nápoje. O cca polnoci prišiel však pán majiteľ a pozastavil nám zábavu, lebo vraj zamyká dvere hlavného vchodu a že tí, ktorí sú ubytovaní v druhej budove, majú už ísť na izby. Zjavne ho nezaujímalo, že títo hostia boli pripravení utratiť ešte peniaze v jeho bare.
Na druhý deň ráno ešte nezabudol provokatívne dodať: "Ak dnes budete hulákať po 11-tej večer tak ako včera večer, tak na vás zavolám políciu!" Tu musím podotknúť, že sme sa možno bavili hlasnejšie (veď ako veľká skupina, ktorá sa teší, že je zase spolu), ale ani sme nekričali, nespievali, neboli sme vulgárni.
Ďalšie nemilé prekvapenia v oblasti prístupu majiteľov pokračovali už na raňajkách, keď tie obsahovali iba 1 ks trojuholníkového syra na osobu, nejakú salámu a syr - maslo vraj došlo. Takže deti mali smolu... Chýbajúci čaj na stole čašník obhajoval tým, že raňajky pripravovali iní kolegovia.
Keď sme sa na recepcii chceli informovať, že aký je cenník lyžiarskych lístkov (na vlek, ktorý patrí tým istým majiteľom ako penzión!!!), tak sme dostali odpoveď: "Pokladňa je pri vleku na druhej strane cesty, tam sa pozrite".
Ďalej po začatí lyžovania manželka majiteľa nakričala na jedného otca, že sa má okamžite vyzuť z lyžiarok pri vstupe do vedľajšej malej budovy a že prečo vôbec ide predným vchodom, keď ubytovaní majú zadný vchod. Vôbec si nechcela dať vysvetliť, že otca zabuchol syn pred zadnými dverami (zvonku sa dali otvoriť iba kľúčom, ktoré mal syn), a ona mu hneď na začiatku odmietla dať 2 kľúče od izby, lebo že u nich to tak nefunguje.
Keď sme si na obed chceli objednať 1 porciu bryndzových halušiek a nejaké iné jedlá, tak sme boli upozornení, že aj v jedálnom lístku je napísané, že musia byť minimálne 2 porcie halušiek. To, že keď nám prinášali jedlo, tak k vedľajšiemu stolu priniesli 4 porcie halušiek (čiže objednaných v približne rovnakom čase ako tie naše), nehralo rolu... Škoda, asi by mi ani nechutili.
Večer sa pri večeri deti chceli zahrať v salóniku hneď vedľa jedálne, áno, bol zavretý, deti si sami otvorili dvere, ale nerobili tam nič zlé, iba sa hrali v priestrannej miestnosti. Prišiel pán majiteľ, zhasol svetlá a bez jediného vysvetlenia deti doslova vyhodil dverami a zabuchol ich. Po chvíľke sme tam ešte s jednou maminou zašli hľadať papučky, keďže si ich tam deti nechali. Otvorili sa dvere od kancelárie a pán majiteľ sa na nás nahnevane pozrel. Slušne sme sa ho opýtali, že či náhodou nevidel papučky, lebo deti vravia že si ich tam nechali. Jeho odpoveď "vy chcete povedať, že sme vám ich zobrali?" nám otvorila ústa dokorán. Mala som čo robiť, aby som ho slušne usmernila, že my sa ho iba pýtame, či ich neodložili. Našťastie, prišiel jeho kolega a ten povedal, že ich dal dopredu. To už to v nás ako v zákazníkoch začínalo vrieť...
Večer nám majiteľ zapálil krb na presklenej terase, nezabudol odniesť však väčšinu dreva pod krbom s poznámkou, že "toto vám musí stačiť." Po polnoci prišiel bez slova s kýblikom a oheň v krbe zahasil. Tým zhasol aj poslednú iskierku nádeje, že by sme s penziónu odchádzali ako spokojní zákazníci.
Ráno majiteľ doložil na pomyslenú tortu čerešničku. O 9-tej nám prišiel povedať: "Viete, že o 10-tej musíte všetci stáť vonku pred dverami a izby musia byť vypratané?!" Odpovedali sme, že vieme a budeme. O 10 minút, čiže o 9:10, prišiel znova a spýtal sa nás nahnevaným tónom: "Stíhate to do desiatej?!" Tak tým nás skutočne všetkých nahneval (podaktorých až nasr...l) a povedali sme si, že prístup takýchto majiteľov a prevádzkovateľov by mali potenciálni budúci zákazníci poznať.
O čo im vlastne ide? Prečo s nami zaobchádzali ako s otravnými parazitmi? Veď každá rodina im tam nechala minimálne 200 €. Musíme na Slovensku trpieť takéto služby? Prečo ľudia, ktorí majú strach zo zákazníka a iba ho zo všetkého upodozrievajú, prevádzkujú služby pre ľudí? Je načase prestať podporovať takto rozmýšľajúcich majiteľov tým, že nebudeme využívať ich služby.
Na záver ešte pár postrehov od ostatných hostí:
- nemožnosť objednať pobyt bez polpenzie
- na konci ešte prebiehala pred vrátením zálohy za kľúče kontrola izieb ako na školských výletoch
- jednému z nás nevrátili zálohu, ktorú zaplatil za kľúčik, bez odôvodnenia
- neustále majitelia iba opakovali, že "takto to je na hoteloch na celom svete" (ktovie ktoré hotely a penzióny museli navštíviť???)
- niektoré izby boli prekúrené, v iných bolo veľmi chladno, teplotu na izbách nebolo možné regulovať
- od začiatku bola komunikácia z penziónu len o podozreniach (neprídete; ak prídete, tak z Bratislavy prídete neskoro; zašpiníte izby; boli tu už krádeže a pod.)
- viackrát nám zamestnanci (mimo majiteľovej rodiny) povedali, že oni za to nemôžu, že to takto nastavil majiteľ a že oni to tak musia robiť.
- keď sme chceli odporučiť ubytovanie v okolí, keďže na penzióne už nemali voľné miesta, tak vedľajšie hotely majiteľ spochybnil
autorka: Jana Kalásová
