Komu má vo vede slúžiť zákon o verejnom obstarávaní?

Autor: Prvý pokus | 19.2.2014 o 14:57 | Karma článku: 14,77 | Prečítané:  2957x

V posledných rokoch sa objavil na Slovensku v oblasti vedy obrovský problém. Máme síce vďaka Európskej únii viac peňazí na výskum, no spôsob, akým ich vedci sú "nútení" využívať, je častokrát len ťažko pochopiteľný. Asi už tušíte, že problémom, na ktorý chcem poukázať, je verejné obstarávanie ako chemikálií, tak spotrebného materiálu, ale aj ďalších, väčších, či menších vecí pre výskum jednotlivých vedeckých tímov na Slovensku.

Nijako nechcem spochybňovať význam Zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a jeho novely platnej od 1. 7. 2013. Osobne si však myslím, že sa takýto zákon hodí všade, len nie na pracoviská, na ktorých sú realizované vedecké projekty, z ktorých každý má istý cieľ (zámer) a z neho vyplývajúci nákup často špeciálneho (niekedy nie najlacnejšieho) prístroja či materiálu, ktorý sa jednoducho nedá nahradiť lacnejším.

Myslím, že v tomto sa ešte máme veľa čo učiť od špičkových pracovísk, ako je napr. "Harvard Medical School", Boston, USA, kde som mal možnosť pracovať dva roky a kde to, čo vedec pre prácu nevyhnutne potrebuje, si vie bez verejného obstarávania, elektronických aukcií či prieskumu trhu naozaj kúpiť. Veď koniec koncov každý vedúci projektu ako v USA, tak aj u nás si výsledok svojej práce musí na konci projektu obhájiť a dokonca ho posudzuje odborná vedecká komisia, takže je na samotnom autorovi projektu, aby rozumne hospodáril a  zároveň sa dostal cez pridelené financie k výsledkom, ktoré sa dajú jednoducho kontrolovať aj cez publikačné výstupy autorov projektu.

Na Slovensku sa, bohužiaľ, pre verejné obstarávania veľa financií stráca, a ak aj vedec dostane to, čo by v projekte potreboval, je nútený klamať a ísť proti svojmu vlastnému svedomiu. Peter Celec v článku "Hriechy slovenskej vedy" (Týždeň, 25. 11. 2013) tento problém veľmi pekne rozobral, no zabudol poukázať na jeden ešte vážnejší problém, ktorým je skutočnosť, že verejné obstarávania sú kontraproduktívne a že víťazom verejného obstarávania sa veľakrát stávajú firmy, ktoré vo svojom portfóliu majú len málo z toho, čo riešitelia v projekte budú potrebovať, a tak firma už do verejnej súťaže ide s tým, že väčšinu položiek bude prekupovať od iných firiem a, samozrejme, riešiteľovi projektu to potom predávať s poriadne navýšenou cenou.

Ešte zaujímavejšie na tom všetkom je, že firma, ktorá sa len donedávna venovala výrobe laboratórneho nábytku, je zrazu víťazom verejného obstarávania aj na dodávku spotrebného materiálu, plastov a pod. Rozšírila takáto firma vari vo veľmi krátkom čase portfólio svojich výrobkov? Nie, nie, to len majitelia firmy sa rozhodli robiť to, čo robia na Slovensku aj iní, t. z. prekupovať a predávať riešiteľom projektov drahšie. Prečo nie, veď keď sa stanú víťazom verejného obstarávania, majú na to podľa podpísanej zmluvy predsa výsostné právo.

Je zaujímavé, že keď som sa o tomto probléme rozprával so zástupkyňou jednej veľmi známej zahraničnej firmy a keď som sa jej pýtal, prečo sa oni neprihlásia do niektorého verejného obstarávania na našej univerzite, povedala, že majiteľ firmy si nedovolí ísť do obstarávaní, v ktorých by musel viac ako polovicu žiadaných chemikálii nakupovať v iných firmách. Prehnaná skromnosť? Nie, slušnosť a poctivosť, ktorá sa na Slovensku už dávno nenosí. Navyše na Slovensku platí zvláštny zákon džungle... Korisť v podobe nového projektu štrukturálnych fondov si rozoberú "špičkové" firmy ako supy a zvyšky, ktoré zostanú, tie nech si zoberú tí, ktorí si korisť chytili (riešitelia).

Nechcem týmto hádzať všetky firmy do jedného vreca, pretože aj na Slovensku sú firmy, ktoré jednajú slušne a poctivo, no je naozaj veľa tých, ktorých zaujíma výsledok obchodu (zisk) a nie vedci, ktorí sú autormi projektu a ktorí pre zlé verejné obstarávania s predraženými položkami stratia niekedy jednu tretinu a viac plánovaných položiek. Čo teda robiť? Neviem, ale ak sa situácia nezmení, som rozhodnutý o tejto situácii informovať aj kompetentných v Bruseli, ktorým, dúfam, nebude jedno, ako sa reálne nakladá s peniazmi určenými na vedu a výskum na Slovensku.

autor: Peter Solar

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?