Neoslovil ma pán Kiska, a to dokola opakované, že chce to a chce to, a pre ľudí, nedokázala som zobrať vážne. Neviem, nevieme, prečo sa rozhodol kandidovať pán premiér, nevenujem sa politike, ale nemyslím, že je to ľahká pozícia. Je len hrozné, ako ľahko ľudia zabúdajú.
Jedna vláda narobí problémy, príjme chybné rozhodnutia, príde druhá vláda a nezačína na zelenej lúke. Odrazu mi bolo ľúto to masové zomknutie sa : všetci proti Ficovi. Áno, volila som Fica. Vedela som, že je malá pravdepodobnosť, že vyhrá, ale bolo to moje rozhodnutie.
Ľudia sa oháňajú slušnosťou, chcú vniesť slušnosť do politiky, života, ale zatiaľ vnímam tak veľa zloby, nenávisti, posmech, zosmiešňujúce videa. Myslím, že ľudia sa veľmi stáročiami nezmenili. Je to ako hon na bosorky. Napriek všetkému vždy by mala zostať „obyčajná" ľudská slušnosť, a to aj voči tým, čo prehrali, resp. nie sú na stupni víťazov.
Každý politik má aj svoju rodinu. A takéto správanie ubližuje tejto rodine. A to som nevolila ani SMER, nikdy som nevolila víťazné strany, takže to nehovorím ako prívrženec strany, ale ako človek. Je mi úprimne ľúto, keď si ľudia ubližujú a tešia sa z toho, keď je niekto „akože na kolenách".
Keby politika bola ako štafetový beh, tak každý by mal čo najlepšie zabehnúť svoj úsek, odovzdať kolík ďalšiemu, a každý zabehnúť najlepšie svoj úsek. Ale v politike to tak nefunguje, už niekde na začiatku nastali asi najhoršie a rozhodujúce rozhodnutia pre Slovensko. To, kde sme teraz, ako žijeme, nie je chybou jedného človeka. Buďme aspoň trochu všetci úprimní. Lavína sa spustila dávno.
Sú to len pocity. Možno naivné, ale snažila som sa byť úprimná.
autorka: Zuzana Skalníková