Po celodennom zhone a strese dolieha na človeka únava, telo je vyčerpané. Túžime slastne po teplej večeri, sprche a nejakom druhu relaxu, z ktorého môžeme čerpať energiu na ďalší deň. Pri líhaní si do postele nás ale dobieha myseľ, ktorá spätne reflektuje udalosti dňa, a núti nás premýšľať. Jednoducho nám tá sviňa nedá spať. Otázkou je, prečo?
Otázka prečo je svojská. Kým otázky typu ako, kde, kedy, s kým odkazujú na veci, s ktorými máme priamu skúsenosť, otázka prečo sa pýta po zmysle. A na to sa už ťažšie hľadá odpoveď. Áno, mám na mysli aj deti, ktoré svojou zvedavosťou neraz privádzajú rodičov do šialenstva. Poväčšine máme trpezlivosť, no keď zaznie šiesty krát prečo?, nervy prasknú.
Nechcem sa zaoberať psychologickými aspektmi otázky prečo, skôr je snaha týmto článkom vypovedať dôležitosť pýtania sa po zmysle. Samotný význam pojmu zmysel je ťažko definovať, pomôžeme si synonymom účel. Dokonca to v nás môže evokovať pýtanie sa na príčinu, pretože niekedy sa prečo vzťahuje práve na odhalenie príčiny, motívu toho ktorého konania. Je zaujímavé si všimnúť, že sa pýtanie po zmysle týka najmä vecí spojených bytostne s človekom. Či už zmysel nášho konania, morálky, rozhodovania alebo života. Všetky spomenuté pojmy sa viažu, respektíve sú tvorené práve človekom. Tým si pýtanie po zmysle udržuje status dôležitosti a záujmu v ľudskom bádaní.
Hľadaniu zmyslu sa historicky venovala filozofia, no to je iba pomenovanie. Hľadať zmysel môže každý človek, ktorý ho hľadať chce, a ktorý sa donúti zastaviť a nazrieť do vlastného vnútra, popremýšľať, prehodnotiť a opýtať sa sám seba. Nie je to vždy jednoduché, sme ovplyvňovaní svetonázorom, médiami, ľuďmi okolo nás, ktorý radi nahlas a so svojskou dávkou „istoty“ tvrdia pravdu o svete. Niektoré názory v nás dokážu rozprúdiť nekonečné myšlienkové pochody, iné skôr apelujú na emócie, prípadne nám rozprúdia nanajvýš krv a žlč v tele.
Nechcem vyznieť negativisticky, práve naopak. Pýtanie sa po zmysle dáva životu dôležitý rozmer, zodpovedanie a určenie si stabilného cieľa nám pomáha pri každodennom rozhodovaní sa, a prináša pokoj do nášho vnútra. Nebráňme sa nášmu vnútornému hlasu, ktorý chce po nás odpovede. Pohodlne sa oprime a užívajme si chvíle rozjímania. Keď sa myseľ dostane cez všetko to materiálno, ktoré nás obklopuje, verím že človek potom objaví ten nefalšovaný, pravý a dôležitý zmysel.
Autor: Ján Grebáč
