bez mučenia sa priznávam, že som sa učil mať Vás rád. Miesto ženy – matky som vo Vás videl skôr bratislavskú paničku, emancipovanú profesorku, ktorá si odskočila do reálneho sveta podrazov a intríg, na akademickej pôde nevídaných, nie celkom pripravenú na to, čo ju čaká. Poslankyňu, ktorá bez problémov používala jednotné číslo tam, kde by sa už možno patrilo používať číslo množné. Kandidátku na prezidenta, ktorá nás neveriacky presviedčala, že občas treba aj vyhrať, Ivetu Radičovú, ktorá cítila potrebu reagovať aj tam, kde možno stačilo diplomaticky mlčať. Keď už pre nič iné, tak preto, aby šetrila sily...