reklama

Prečo každý, kto 12. júna môže, ale nebude voliť, zrádza vlasť

Včera som odvolil v nasledujúcich parlamentných voľbách. A nie, necestoval som kvôli tomu dopredu v čase, proste som volil poštou zo zahraničia. Tento jednoduchý akt vyjadrenia mojej politickej vôle na nasledujúce, dúfajme, 4 roky ma prinútil zamyslieť sa nad niekoľkými skutočnosťami.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (147)

Vyzerá to, že tento rok je volebným nielen pre Slovensko, keďže som bol práve svedkom volieb aj v Británii, ale aj pre mnohé ďaľšie európske krajiny. Ľudia v Británii zatúžili po zmene, ale výsledky volieb vyústili do patovej situácie, ktorá sa tu nazýva „hung parliament“, čo znamená, že žiadna z politických strán nezískala nadpolovičnú polovicu mandátov. Táto situácia sa naposledy stala pred 36 rokmi. Volebný systém v UK sa nám môže zdať zvláštny a sotva spravodlivý. Lebo víťaz v akomkoľvek volebnom okrsku získava všetky mandáty. Toto často vedie k nelogickému prerozdeleniu moci, len málo založenom na celkovom počte voličov, ktorí vám odovzdali svoj hlas.

Na Slovensku máme systém iný. U nás má právo na poslanecké mandáty v proporčnom zastúpení akýkoľvek politický subjekt, ktorý prekročí zákonom stanovenú 5% hranicu zvoliteľnosti. Tento princíp je omnoho spravodlivejší a dokonca by som povedal aj demokratickejší. Problémom však je, že koalícia je potom často zlepencom množstva strán, ktoré musia stále robiť kompromisy pri riadení štátu. Takýto stav veľmi nepridáva na efektivite pri koordinovaní služieb občanom. Lebo vláda je tu na to, aby nám slúžila, a nie naopak. 

Uvedomujem si, že moderná zastupiteľská demokracia je plná nedokonalostí a často sa to zvrhne na voľbu menšieho zla. Je však zarážajúce, že len okolo polovica oprávnených voličov sa chystá tento rok k urnám. Ja si len kladiem otázky ako: „A čo ten zvyšok? Sú všetci ľahostajní alebo sú len znechutení nefunkčnosťou celého systému? To tej polovici voličov neprekáža, že o osude ich krajiny rozhodnú ostatní?“ Veľa ľudí argumentuje, že aj tak je to len vybrať si tých, čo nás budú nasledujúce 4 roky okrádať. Sám si nerobím ilúzie o tom, že by sa tam našli takí, ktorí sú úplne imúnni voči pokušeniu obohatiť sa. Ale je predsa rozdiel medzi tým, keď niekto bohapusto rozkráda peniaze daňových poplatníkov a štátny majetok a tým, keď niekto použije informácie nadobudnuté na politickej scéne na to, aby uspel napríklad v podnikaní. V každom prípade, aj jedno, aj druhé je konflikt záujmov, ale jedno z toho má diametrálne zhubnejší vplyv na spoločnosť ale aj na ekonomický stav krajiny než to druhé.

Celý svet je na pokraji veľkej zmeny. Vačšina západných krajín si začína uvedomovať, že doteraz žili ľudia výrazne nad pomery. Ešte horší je však ľavicový populizmus, ktorý tento nešťastný stav len ďalej prehlbuje a dostáva ekonomiky mnohých krajín do neudržateľnej situácie, na pokraj pádu, ktorý bude bolestný a dotkne sa všetkých. Za 4 roky stihla táto vláda všeličo. Dokázali napríklad výrazne prehĺbiť schodok štátneho rozpočtu. Tiež popri tom zvládli vyvolať niekoľko medzinárodných škandálov. A v neposlednom rade si stihli slušne nahrabať do vlastných vrecák. Keď sa bližšie pozriem na zloženie súčasnej koalície, prebehnú mi zimomriavky po chrbte. Dva z troch subjektov sú v koalíci len pre ich tendenciu kradnúť, čo im nepatrí a taktiež pre ich schopnosť tváriť sa, že je to absolútne v poriadku. A tretí subjekt je len ukážkový príklad toho, ako populistická rétorika dokáže zmanipulovať masy ľudí. Nehovoriac o tom, ze náš pán premiér sa nechal opantať chuťou moci a neváha pre udržanie tohoto stavu obetovať aj budúcnosť celej krajiny, len preto, aby svoju túžbu po moci uspokojil. Táto situácia ma núti pochybovať o mentálnom zdraví väčšej časti populácie (voličov) na Slovensku.

Vždy keď sa ma niekto spýta, či som hrdý na to, že som Slovák, váham... Neviem, ako mám odpovedať, ale najčastejšie poviem, že asi nemám byť na čo. Za tých 20 rokov, čo som na Slovensku žil, som nenašiel jediný rukolapný dôvod prejaviť hrdosť z môjho občianstva (možno s výnimkou momentov, keď naši hokejisti vybojovali medaily na majstrovstvách sveta v hokeji). Slováci sú národ mladý a neskúsený. Navyše máme kopu nepekných vlastností, ktoré nás vôbec nerobia dobrými ľuďmi, ako napríklad závisť či lenivosť. Naša demokracia je tiež v plienkach, o politickej kultúre ani nehovoriac. Niekto si o mne možno pomyslí, že som len nevyliečiteľný skeptik. Ja som však realista. A tiež nahlas pomenujem to, čo vidím. Napriek všetkým výhradám, ktoré voči Slovensku mám, je to moja rodná krajina a záleží mi na nej. Aj preto som volil, hoci aj poštou zo zahraničia a to napriek skutočnosti, že možno sa tak skoro naspäť domov nevrátim. Som presvedčený, že každý je schopný poučiť sa z vlástných chýb a preto verím aj v druhé šance, dokonca aj pre Slovensko. 

Dlhé roky bojovali ženy za to, aby získali volebné právo a teraz, keď je to bežná vec, polovica ženskej populácie voliť jednoducho nejde. Voliť je výsada a nie povinnosť. Ale tí, čo nevolia, by potom ani nemali mať právo sa vyjadrovať k stavu, v akom sa Slovensko nachádza. Napriek tomu chodí po svete kopu mudrlantov, čo nevolili a voliť sa nechystajú z presvedčenia, že to nikam nevedie, a predsa neprestanú nahlas kritizovať politicko-spoločenskú situáciu. Ja sa Vám teraz však pokúsim vysvetliť, prečo je určite lepšie sa na voľbách zúčastniť a prečo je lepšie voliť hoci aj Paliho Kapurkovú veselú stranu, ako nevoliť vôbec. 

Predpokladaná účasť je okolo 50%. Tiež je štatisticky dokázané, že starí ľudia majú väčšiu dochádzkovú disciplínu ako tí mladší. No a väčšina ľudí vyššieho veku volí práve jeden z troch subjektov, ktoré tvoria súčasnú koalíciu. Dva z nich sa dokonca podieľali na devastovaní Slovenska aj pred rokom 1998.

Niekoľko politických strán, menovite SNS, HZDS, SMK alebo aj Most-Híd sú podľa prieskumov na hranici zvoliteľnosti.

Teraz prichádza trochu matematiky pre nerozhodnutých ľudí ale aj tých, čo sú úplne skeptickí voči slovenskej demokracii.

Pre zjednodušenie použijem malé a okrúhle čísla.

Predstavme si, ze na Slovensku je oprávnených 2000 voličov a na voľbách sa ich zúčastní polovica, čiže 1000.

SNS ma okolo 5.5% preferenčných hlasov, čiže 55 hlasov z 1000.

Podobné preferencie majú aj ostatné 3 politické strany.

A teraz si predstavme, že volebná účasť sa zdvihne na 60%, čiže 1200.

Ak by všetci títo ďaľší ľudia volili neparlamentné strany, hoci aj tú Paliho Kapurkovú (ktorá bola mimochodom založená ako protestná strana presne za týmto účelom), situácia sa zmení nasledovne.

SNS: 55/1200 = 0.04583 = 4.58%

Zaujímavé, že? Práve ste odobrali SNS takmer 1% hlasov, čo je rozdiel dosť veľký na to, aby ste poslali túto stranu do histórie slovenskej politickej scény.

Podobnou logikou by ste do minulosti poslali aj HZDS, SMK či Most-Híd. Zmenšil by sa tak počet strán v parlamante, čo ušetrí prostriedky štátneho rozpočtu a tiež sprehľadní politickú situáciu na Slovensku. 

Poučenie je, že vždy má zmysel voliť. Dokonca aj keď Váš sympatizant nepokorí 5% hranicu zvoliteľnosti, pomôžete tým nevídaným spôsobom celému Slovensku. Aj ten najväčší skeptik mi určite dá za pravdu, že odstrániť HZDS či SNS zo slovenskej politiky, môže mať len a len pozitívny dopad.

Skutočne ma mrzí, že na Slovensku rozhodujú o budúcnosti nasledujúcich generácii práve najstarší občania, ktorí si poväčšinou nedovidia ďalej ako na špičku svojho vlastného nosa a ďalej ako prisľúbený 13. dôchodok. Ich nostalgické pocity k predošlému režimu sa im vybavia vždy, ked sa na obrazovke zjaví pán s červenou viazankou a sľúbi im raj na Zemi výmenou za prejavenú politickú sympatiu vo voľbách. Doba sa zmenila a spoločnosť s ňou. A je na čase, aby si mladí a ľudia v produktívnom veku uvedomili, že treba vymeniť nazorovú vlnu tretej generácie za niečo aktuálnejšie. Záleží na každom hlase každého jedného z Vás.

Preto vyzývam všetkých nerozhodnutých voličov, ako aj všetkých ľudí rozhodnutých neísť tento rok voliť, aby sa k urnám predsa len dostavili. A je mi jedno, koho si nakoniec vyberiete. Dokonca aj keby ste naslepo vytiahli jednu z politických strán, stále to bude mať rovnaký efekt, a síce, že sa zbavíme SNS a HZDS, t.j. strán, ktoré si nezaslúžia sedieť v parlamente. Navyše, čím viac nás príde, tým bude celý proces demokratickejší a tým menej sa môžeme obávať toho, že o nás rozhodol niekto nekompetentný. Pri teoretickej 100% účasti nesie každý rovnaký podiel. Ak sa svojho práva vzdáte, odovzdáte 100% svojej moci do rúk ostatných. 

Presne z tohoto a 100 ďaľších dôvodov každý, kto môže, ale nakoniec nejde voliť, v mojich očiach zrádza nielen samého seba, ale aj celú vlasť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

autor: Róbert Lukáč

Prvý pokus

Prvý pokus

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  778
  •  | 
  • Páči sa:  65x

Ak chcete zverejniť svoj text na tomto blogu, pošlite nám ho e-mailom vo worde na adresu matus.paculik(at)smeonline.sk. Nezabudnite na predmet PRVÝ POKUS.Výber textov je v právomoci redakcie, ktorá má právo zmeniť autorom navrhnutý titulok. Väčšinu článkov zverejňujeme, ale vyhradzujeme si právo ktorýkoľvek odmietnuť aj bez udania dôvodu, najmä ak sa autor nepodpíše celým menom.Vždy uveďte aj vašu poštovú adresu a telefónne číslo. Tieto dva údaje nezverejníme, ale musíme ich mať k dispozícii kvôli overeniu identity alebo pre prípad, že sa váš článok rozhodneme honorovať.Ak meno a priezvisko priamo v článku nechcete uviesť, prosíme, napíšte nám dôvod. Za istých dôležitých okolností tieto údaje nepublikujeme, redakcia ich však vždy musí poznať.Zaradenie textu zväčša trvá niekoľko dní. Na tomto blogu nezverejňujeme poéziu ani prózu. Zoznam autorových rubrík:  Slovenské zdravotníctvoSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu