Skôr ako stihol ujsť, z vane sa ho pýtam, či si upratal veci na posteli? Potichu zatvoril dvere a vyparil sa ako gáfor. Prišiel z „posilky" a:"mami, prosím urob mi niečo jesť, som hladný." Neskočila som hneď a môj syn správne vytušil, že niečo zrejme od neho očakávam, čo ho „počkalo" keď odchádzal. Správne, čakala som, kým si uprace veci.
Keď sa najedol, išiel sa učiť...po chvíli mi donesie študentský preukaz: „Prosím, napíš mi na zajtra ospravedlnenku, s triednou som dohodnutý, musím ísť urobiť nákup na guláš...a prosím ešte 22 ečiek na ten výlet"...naozaj, dych berúce informácie sa na mňa zosypali. Moja otázka znela:" A kam idete na výlet?" ..odpoveď bez mihnutia oka: „ NEVIEM" ..pomoooooc, on nevie!! Môj syn ide na dve noci na výlet s triedou a triednou nevie kam??? ...tak ako prišlo tak aj odišlo. Študentský som mu doniesla do izby, že kým nezistí kam idú, tak mu nič nenapíšem, ani peniaze nedám...vzápätí preukaz agresívnym spôsobom letel ku dverám!!! Asi som mala zapochybovať, či je vôbec správne, že niečo po ňom chcem a ja, nielen on po mne??? ...a ja s „kľudom angličana" a prevahou posledného slova som mu zatvorila dvere na izbe :)
Po 22h príde víťazoslávne za mnou do izby: „Už viem, kde ideme!!!...do Kolárovíc" Priznávam sa dobrovoľne, žiadna novinka, ja som to vedela z rodičovského :))) Len som chcela vedieť, či to vie aj on, či nechodí miesto do školy na balet :)) ...ale jemu ani MUK!!!
Ale by som nebola dlho happy a nevytešovala sa z „výhry", tak keď som prišla opäť do izby s otázkami starostlivej maminy, či už vie, kde ide kúpiť mäsko na guláš a nakrájaný chlebík ( však aby sa náhodou „nedorezali"), tak mi ukázal nejakú osnovu na pc, že koľko toho ešte má "na zajtra" a dúfal, že pochopím, že NEMÁ čas sa mi venovať, ako má toho ešte veľa.. NEPOCHOPILA SOM :) Chcela som si vychutnať pár minút v jeho prítomnosti, však okrem jeho požiadaviek sme dnes spolu slovo nepreriekli. NEZÁUJEM bol cítiť v tej izbe, tak som sa pobrala do kuchyne k mladšiemu synovi, čo má trošku viac empatie a menej povinností „na zajtra" :)
Už len posledná otázka ostávala, či potrebuje urobiť desiatu??? Otvorím dvere a ovalilo ma ťukanie do klávesnice na sociálnej sieti...FACEBOOK!!! To je ten víťaz, nad rozhovorom s matkou!...som urazená ešte dnes. Hlučno som skonštatovala, že nabudúce nech mu dá ospravedlnenku FB a aj 22 ečiek, keď bude potrebovať, nech pýta na FB!!! ...zamkla som sa vo svojej izbe a išla spať :) Čoskoro sa ozvalo ťukanie na dvere, či sa hnevám? TICHO
Kto je víťaz a kto porazený? Ráno prišiel ku mne syn o 7h do izby, dal mi pusu na rozlúčku a odišiel :) ..popriala som len stručne ŠŤASTNÚ CESTU! Potom prišiel za mnou ešte do roboty /žeby výčitky svedomia ešte pretrvávali?/ ...tak trošku urobil ťuťu-muťu a ...pá pá mami :) VÝDYCH a znovu nádych.
Priznávam, tento duel ma vyčerpal viac, ako 8h v práci.
autorka: Mária Kyselová
