Zvíťazia len tí partneri, ktorí si veria, majú spoločné hodnoty a v neposlednom rade dokážu spolupracovať. Pokiaľ všetci zúčastnení veria, že práve ich hodnoty a vzťahy majú budúcnosť a presvedčili o tom aj svoje okolie a spoločnosť, môžu uzatvoriť plnohodnotný vzťah založený na dohode a spečatený spoločenskými pravidlami.
Povedia si svoje „áno" a začínajú spolupracovať!
Niekedy to ide lepšie, inokedy to zaškrípe! Ale každý rozumný človek vám potvrdí, že vzťahy bez hádok neexistujú! Prečo sa však toto tvrdenie automaticky vyťahuje len v súvislosti s partnerským vzťahom muža a ženy. Nie je koalícia tiež partnerský vzťah?
Pred takmer ôsmimi mesiacmi si svoje „áno" povedali „sloboduasolidaritu" hlásajúci politickí nováčikovia a štyria ničím neobyčajní ľudia.
Krátko na to, už ako „pár", si povedali svoje „áno" aj s ostatnými koaličnými partnermi a začali spolupracovať!
Rozhodli sa slobodne, bez nátlaku a určite navzájom dobre poznali aj svoj „zdravotný stav". Rovnako ako manželia - preverení ľuďmi, časom, s podobnými hodnotami, na základe dohody. Prečo však v tomto vzťahu nefunguje alibistická veta „v každom vzťahu to sem tam škrípe", alebo dokonca ešte výstižnejšia „v dobrom aj v zlom"?!
Všetky univerzálne vety asi nebudú také univerzálne, ako sa zdá...
Kým bolo dobre, všetci boli spokojní. Ale zrazu.....jeden z partnerov začal vystrkovať rožky, povedal si svoj názor, ktorý sa druhému partnerovi nepáčil a ten pristúpil k ráznemu kroku a partnera sa zbavil...To je akoby si manžel dovolil súhlasiť s inou ženou a manželka by ho za to rovno vyhodila z okna!
Už naše mamy vedeli, že sa nepatrí riešiť partnerské spory teatrálne a na verejnosti. Partneri by si ich mali vyriešiť diskrétne, medzi sebou a na verejnosti naďalej vystupovať ako silní a neoblomní. A nikto by si netrúfol ohrozovať a podceňovať ich.
Boli tie naše mamy múdre!
No ale teraz je nová doba a jednoduchšie a zdá sa aj populárnejšie riešenie je rozvod - hneď, nekompromisne, bez domyslenia možných následkov!
Bývalý partner je zrazu sám a môže si ho uchmatnúť ktokoľvek iný.
A smutné je aj to, že keď jeden z partnerov zo vzťahu odchádza, berie si aj tých, ktorých si do vzťahu priniesol a o ktorých sme ani tak veľmi prísť nechceli. Rodinu, priateľov, skrátka tých ktorí za ním stoja.
A náš dovtedy stabilný svet sa pomaly, ale isto rozpadá!
A naše mamy majú pravdu ešte v jednom: „Až vtedy prídeš na to, čo si mal, keď to stratíš!"
autorka: Lenka Krankušová