Moji rodičia sú nezamestnaní. Mama je dlhodobo nezamestnaná, s gymnaziálnym vzdelaním od konca materskej dovolenky (1997) prácu nezohnala. Mala zopár prác, väčšinou na dohodu, žiadna práca sa jej však nevyplatila, zostala doma starať sa o domácnosť.
Otec, elektrotechnik, je nezamestnaný 3 roky. Odborne kvalifikovaný, 25 rokov prax, pracoval dlhodobo v bývalých Považských strojárniach, neskôr v rôznych firmách, vo všetkých jadrových elektrárniach v Čechách a na Slovensku, robil istý čas dokonca vo Francúzsku. V súčastnosti zháňa prácu všade. Sľúbenú prácu už mal od východu až po Belgicko, zo všetkého nakoniec vzišlo a zvyšné ponuky sú také, že keď zráta dopravu a ubytovanie v mieste výkonu, práca sa mu neoplatí.
Sme slušná 5 členná rodina, žiadni profesionálni poberači dávok.
Minulý rok som sa dostal na vysokú školu. Vybral som si Brno z toho dôvodu, že podľa môjho názoru to ide s vysokým školstvom na Slovensku dolu vodou a v oproti ČR sa mi to aj potvrdilo. Som tu nadmieru spokojný - predmety, vybavenie, budovy, vyučujúci. Česi naozaj veľké peniaze dávajú do školstva a vidieť to aj na ostatných univerzitách.
Toľko ku všeobecnému uvedeniu, teraz k samotnému problému.
Ak Slovák študuje na slovenskej vysokej škole a je v hmotnej núdzi, má právo poberať sociálne štipendium, ktoré by (v mojom prípade) mohlo byť až vyše 250€! Tieto financie by mi nielenže pokryli súčasné náklady, no mohol by som si dovoliť aj čosi našetriť. Vzhľadom k tomu, že študujem v ČR, na toto štipendium nemám nárok.
V Česku samozrejme ako občan cudzieho štátu na podobné štipendium nárok nemám.
Ďalšia možnosť - zahraničné štipendium tiež nemôžem dostať. Slovenskí študenti nie sú v ČR ako zahraniční študenti.
Skúsil som to teda iným spôsobom.
Na základe prospechu ma univerzita už po 1. semestri oslovila a ponúkli mi prácu a ja som ju z vďačnosťou vzal. Mám lepší prístup ku technológiám univerzity a veľa som sa doteraz naučil. Dostávam 2500 Kč, som na štvrtinovom úväzku. Nepokryje to celé náklady, naozaj veľmi výrazným spôsobom to však pomôže.
Zbytočné nemíňam, nevyhadzujem peniaze za alkohol, von na všelijaké párty nechodievam - väčšinu času trávim na internáte, domov chodievam niekedy menej ako raz za mesiac, len aby som čosi ušetril.
Rodičia boli samozrejme radi, tento príjem sme nahlásili na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.
Čo ma však naozaj šokovalo bolo zistenie, že to, čo zarobím, to nám bude strhnuté z dávok!
To všetko aj napriek tomu, že tieto peniaze využijem iba ja na pokrytie nákladov štúdia, nejdú do spoločného rodinného rozpočtu.
Strhne mi to ten istý štát, ktorý nabáda k práci a zaslúžení si peňazí.
Ten istý štát, ktorý mi nepriznal 250 eur sociálneho štipendia, ktoré by som mal v prípade štúdia na Slovensku, aj keď vzdialenosťou od bydliska študujem bližšie, ako napr. v Bratislave. Namiesto toho mi strhne 2500 Kč (cca 100€) - to málo, čo si na seba zarobiť, takže v podstate sa ani mi vôbec neoplatí pracovať.
Ten istý štát, ktorý sa snaží, ako sa už dlho vyhlasuje, o vzdelanie a odbornosť mladých ľudí.
Z môjho pohľadu by sa skôr mohlo zdať, že štát neustále „hádže polená pod nohy" mladým ľudom, ktorí aj napriek snahe študovať a v živote niečo dosiahnuť, nemajú s peniazmi toľko šťastia ako väčšina ich rovesníkov, každopádne uvidím, ako sa moja/naša situácia vyvinie ďalej.
autor: J. K.