reklama

Prečo je toľko cirkví?

Už ako dieťa som chodila do kostola a stala som sa veriacou, ochotnou pre vieru aj trpieť. Bola som skôr tiché dieťa, aj keď som nebola vo všetkom poslušná a „bezhriešna“, a postupne ma začal lákať svet.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (73)

Potom prišla dievčenská stredná škola. Medzi dievčatami to bolo všelijaké, delili sme sa na tie, ktoré mali frajera, fajčili, skúsili prvý sex a pod., ja som nemala, a tak som sa dostala do partie, z ktorej sa vysmievalo, ohováralo, aj pred chlapcami. Myslela som si: čo mám z toho života? Niekedy som aj mala chuť si vziať život. Prehovorila som kamarátku a chodila som neskorším autobusom domov.

Po prvom ročníku som chcela s niekým chodiť, len preto, aby mi dali v triede pokoj. Po mesiaci sme sa rozišli, lebo som zistila, že ho nemám rada. Potom som mala ešte jedného priateľa, ale stále som hľadala niečo, čo by ma naplnilo a plne uspokojilo. Chcela som takú „bláznivú lásku“, o ktorej som čítala v románoch a videla vo filmoch. To sa mi aj splnilo počas nadstavby. Bola som bláznivo zaľúbená, on bol z bohatšej rodiny, ja nie. Nemala som veľa priateľov, preto mi bol on blízky. Plánovali sme spolu budúcnosť. Platil mi v reštaurácii, kupoval oblečenie, dával mi peniaze, ak som potrebovala, a ja, aj keď som videla na ňom chyby, myslela som si, že to treba pretrpieť, a potom bude dobre.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Po 6,5 roku sme sa rozišli. Hral automaty, prehral väčšiu sumu, dozvedela som sa to, ale nechcel prestať. Po rozchode sa mi rozpadol svet, stratila som svoj zmysel života. Myslela som si, že cieľom ženy je vydať sa a mať deti. Mamka mi vtedy povedala, aby som išla za Bohom, ale nevedela som ako. Hľadala som aj vzťah, ale zároveň som sa chcela pomstiť všetkým mužom za moje zranenie na duši, chodila som na diskotéky, ale zranená a raniť ďalej. Už som nebola nevinná a slobodná, ako keď som bola dieťa. Chcela som na všetko zabudnúť a začať odznova, ale už mi to nešlo.

Po škole som odišla do veľkomesta, skôr zabudnúť na minulosť. Mávala som zlé spomienky, myšlienky, cítila som úzkosť, zmeny nálad, plakávala som. Ale začala som viac čítať knihu: „Nová zmluva“, ktorú som dostala v zbore, aj keď som tomu nerozumela, a pri tom som cítila na duši pokoj a vedome som hľadala Boha.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po pár mesiacoch som sa nasťahovala k spolubývajúcej, ktorá bola aktívna veriaca. Po pár dňoch som jej zaklopala na dvere s plačom, lebo zlé spomienky sa znova vynorili a z nej som cítila niečo ako „vnútorný pokoj“. Ona sa so mnou modlila a na druhý deň sme boli v zbore, kde sa hovorilo, ako sa celé nebo raduje, keď sa jeden človek obráti. Nechápala som to, ale kdesi vnútri som sa tešila. Kamarátka ma brávala na rôzne kresťanské akcie, výlety a pod. a ja som išla, aj keď som tam najprv nikoho nepoznala. Bolo mi tam dobre, aj keď som nesúhlasila so všetkým, čo som tam počula. Našla som tam priateľov. Zlé spomienky, myšlienky, depresie pomaly, ale isto ustupovali, už sa len sem tam vynorili v snoch, a ja som bola stále šťastnejšia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Chodila som aj do rôznych cirkví, kde sa za mňa aj modlili, našla som tam priateľov, ale snažila som sa skúmať a porovnávať s Bibliou. Nesúhlasila som s niektorými vieroučnými pravidlami, s modlárstvom, aj keď tých ľudí mám veľmi rada a rada ich počúvam. Po nejakom čase som mala možnosť ísť pracovať do cirkvi, v ktorej som bola zapísaná od narodenia, bola som šťastná. Ale keďže som sa nevedela úplne stotožniť s danou vieroukou, ako s krstnými rodičmi, konfirmáciou, krstom nemluvniat, po čase som odišla. Aj „evidencia veriacich“ sa mi zdá ťažko pochopiteľná, keďže Boh o „svojich“ vie, nemusia byť evidovaní. Skôr to rozdeľuje. Už za dieťa, ako člena rodičia platia daň. Ako, nerozumejte ma zle, tých ľudí mám veľmi rada, tiež rada chodím do rôznych zborov, kde sa môžem niečo naučiť, ale nechcem byť otrokom ľudí. Prajem pokoj.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Autorka: Jana Žipajová

Prvý pokus

Prvý pokus

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  778
  •  | 
  • Páči sa:  65x

Ak chcete zverejniť svoj text na tomto blogu, pošlite nám ho e-mailom vo worde na adresu matus.paculik(at)smeonline.sk. Nezabudnite na predmet PRVÝ POKUS.Výber textov je v právomoci redakcie, ktorá má právo zmeniť autorom navrhnutý titulok. Väčšinu článkov zverejňujeme, ale vyhradzujeme si právo ktorýkoľvek odmietnuť aj bez udania dôvodu, najmä ak sa autor nepodpíše celým menom.Vždy uveďte aj vašu poštovú adresu a telefónne číslo. Tieto dva údaje nezverejníme, ale musíme ich mať k dispozícii kvôli overeniu identity alebo pre prípad, že sa váš článok rozhodneme honorovať.Ak meno a priezvisko priamo v článku nechcete uviesť, prosíme, napíšte nám dôvod. Za istých dôležitých okolností tieto údaje nepublikujeme, redakcia ich však vždy musí poznať.Zaradenie textu zväčša trvá niekoľko dní. Na tomto blogu nezverejňujeme poéziu ani prózu. Zoznam autorových rubrík:  Slovenské zdravotníctvoSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu