Naša dcéra je študentkou SOŠ na Mokrohájskej ulici v Bratislave. Zo zdravotných dôvodov býva často hospitalizovaná. Koncom júna bola opäť prijatá do Detskej fakultnej nemocnice. Nebolo zrejmé, ako dlho bude hospitalizácia trvať, preto sme jej čipovú kartu ihneď po vypršaní predplatného nedobili. Dcére sme však dočasne zabezpečili klasické cestovné lístky. Po prepustení z nemocnice bola naša dcéra na nákupe v meste a pri nastupovaní do autobusu MHD mala plné ruky tašiek. Tašky si chcela odložiť, aby si mohla označiť cestovný lístok, čo však do zablokovania označovacích zariadení nestihla. Ihneď bola kontrolovaná revízorom DPB, ktorý jej vysvetlenie neprijal a vypísal jej hlásenku s pokynmi k úhrade pokuty. Dcéra bola zo vzniknutej situácie veľmi vystresovaná, čo viedlo aj k zhoršeniu jej zdravotného stavu.
Dopravný podnik našu žiadosť o prehodnotenie uloženej pokuty, ku ktorej sme priložili kópiu lekárskej prepúšťacej správy, zamietol. Keďže sme boli presvedčení, že naša dcéra sa stala nedobrovoľne čiernym pasažierom, nikdy necestovala bez zaplatenia a nikdy nebola pokutovaná, obrátili sme sa na dopravný podnik ešte raz e-mailom. S odpoveďou sa viac nikto neunúval.
No, v živote sa stávajú aj horšie veci, a tak sme nakoniec kapitulovali a ako vychovaní cestujúci pokutu uhradili. Veríme, že po spustení kampane a vyhotovení nezmyselných nálepiek s nápisom „Čierny pasažier cestuje za Vaše peniaze“ je vhodným príspevkom do rozpočtu dopravného podniku. Ak totiž záujmom bratislavského dopravcu je, ako sám deklaruje, taktiež výchova cestujúcej verejnosti, aby neobhajovala ľudí bez platného cestovného lístka, mal by najskôr dopravca skúmať, prečo verejnosť toleruje čiernych pasažierov. Pretože revízori DPB poľujú na pomalších dôchodcov, na mamičky, ktoré v jednej ruke držia malé dieťa a v druhej tašky s nákupom, na ľudí so zakúpeným cestovným lístkom, ktorí si do 15 sekúnd z rôznych dôvodov nestihnú označiť začatie cesty alebo ktorí v zápche cestujú nie 12, ale 30 minút atď. Potom by mal dopravca v prvom rade vychovať vlastných zamestnancov. Aby sa zamestnanci dopravného podniku nevyhýbali kontrole a vymáhaniu pokuty od sociálne neprispôsobivých občanov, ktorí zásadne cestujú načierno. Aby dopravný podnik včas a v lehote odpovedal na žiadosti a sťažnosti občanov. Aby pani A. L. neposudzovala žiadosti o odpustenie pokuty podľa zásady „od buka do buka“. Aby DPM poskytoval cestujúcim za ich peniaze adekvátne služby.
Od spustenia spomínanej kampane už uplynul viac než mesiac. Bolo by fajn, keby sa verejnosť dozvedela, či bolo oných 3.000 eur použitých efektívne. Koľko platiacich cestujúcich sa podarilo vychovať, koľko čiernych pasažierov za ten čas ubudlo a o koľko sa zvýšili tržby dopravného podniku?
Autorka: Renáta Arvayovvá
