Hoci vyjadrenia na tému viery v Boha môžu byť často abstraktné, pokúsim sa napísať príspevok rozumný, podložený logickými argumentmi. Lebo ako povedal významný svetový vedec Ratzinger: „Katolícka tradícia od začiatku odmietala fideizmus, teda tendenciu veriť proti rozumu, viera je racionálna a má dôveru v ľudský rozum." Ale poďme pekne poporiadku.
Príbeh o pôvode oka - logika argumentov
Nedávno som sa rozprával s jedným priateľom, ktorý mi rozpovedal tento príbeh. Raz som sa už ani neviem ako ocitol na jednej besede. Debatovalo tam viacero vzdelaných ľudí na tému viery a pôvodu sveta. Ako prvý začal jeden vzdelaný muž, ktorý porovnával dokonalosť ľudského oka s nedokonalosťou šošovky vo fotoaparáte. Zanietene vysvetľoval, aké dokonalé je ľudské oko v porovnaní s tým, čo dokáže zachytiť fotoaparát. Bol presvedčený, že človek nikdy nevyvinie také dokonalé zariadenie, ktoré by bolo schopné toho všetkého, čo ľudské oko. Na konci svojho vysoko odborného opisu skonštatoval: „To nemohlo vzniknúť inak ako náhodou!"
A práve tu končí rozumnosť a začína fantázia, ktorá plodí ďalšie otázky. Ako asi tá náhoda vyzerala? Veď pozri sa na tento stôl, ktorý máš pred sebou. Iste je veľmi pekný, dokonale opracovaný? To nemohlo vzniknúť inak, ako náhodou! Ale každý človek vie, že tento dokonale opracovaný stôl vznikol na základe tvorivej práce stolára, ktorý je jeho tvorcom.
Odpoveď na príbeh: A ako by teda znela čo najlogickejšia odpoveď na spomínané vystúpenie? Žiaden účinok neexistuje bez príčiny. To je to, čo nás učí fyzika a iné exaktné vedy. Mnohí si často myslia, že viera nemá logické odpovede na niektoré otázky, pričom problém je niekedy v tom, že nie je možné odpovedať logicky na otázku, ktorá je nelogická.
Teda aká je príčina pôvodu stvorenia, keď s istotou vieme, že žiaden účinok nevznikne bez príčiny? Skúste si na túto otázku odpovedať aj sami. Zistíte, že neexistuje nejaká rozsiahla škála možných odpovedí, ale najlogickejší je pôvod stvorenia vo všemohúcej príčine, teda v Stvoriteľovi. Pričom v otázke stvorenia sveta si viera a veda neprotirečí, ale vzájomne sa dopĺňa. Viera odpovedá na otázku: „Prečo?" a veda na otázku: „Ako?" Pápež Ján Pavol II. v encyklike „Fides et ratio" prehlásil: „Veda a viera sú dve krídla, pomocou ktorých sa ľudský duch dvíha k pochopeniu pravdy." A už oveľa skôr profesor Lomonosov povedal: „Boh nám dal dve knihy. Prírodu a Písmo sväté. Prvá hovorí, aký je Boh mocný a druhá, čo máme robiť, aby sme k Nemu prišli".
Poznatky prírodných vied - voda na mlyn Stvoriteľa
Na úvod by som rád uviedol, že súčasné vedecké poznatky najmä vo fyzike dokazujú to, že tento náš svet je cieľovo orientovaný systém. Moderná fyzika zistila, že vesmír, v ktorom žijeme, je jeden z obrovského počtu možných, ale pravdepodobne jediný, ktorý poskytuje šancu pre vznik života a človeka.
Z toho vyplýva, že vesmír bol stvorený a vyvíjal sa, sledujúc nejaký účel - nazvime to „Stvoriteľská teória". Samozrejme, táto teória počíta so vznikom sveta, ako ho opisuje teória Veľkého tresku. Okrem „Stvoriteľskej teórie" existuje viacero teórií , ktoré opisujú vývoj vesmíru a vznik života, a tiež pracujú s teóriou Big Bangu. Niektoré z nich sú ale dosť absurdné. Všetky však majú jeden spoločný menovateľ, a to, že obsahujú obrovské množstvo „nutných" náhod v priebehu vývoja vesmíru, čo spôsobuje, že sú vysoko nepravdepodobné. Zvlášť keď ich korunou je inteligentné bytie, ktoré by podľa nich nemalo žiaden účel a príčinu inú ako náhoda.
Toto je základný rozdiel medzi týmito teóriami a „Stvoriteľskou teóriou", ktorá taktiež prijíma teóriu Big Bangu, avšak hovorí, že vývoj vesmíru nebol náhodný, ale sledoval jasný účel - vznik života a nakoniec človeka.
Tri dôležité poznatky vedy prospech existencie Boha
1. Skoršia fyzika sa domnievala, že vesmír nemá počiatok a koniec. Postupom času však sekulárna veda preukázala, že vesmír má zrejmý počiatok a to približne pred 14.109 rokov (pri opise vzniku vesmíru sa vie fyzika principiálne spätne dostať až k času 10-44 sekundy po Big Bangu - Planckov čas). Z toho vyplýva otázka. Keď tu „kedysi" vesmír nebol, tak prečo a ako vznikol? V konečnom dôsledku sa všetky ľudské postoje k tejto otázke, dajú zhrnúť do troch základných:
Človek môže odmietnuť, že by vesmír mohol byť stvorený. Potom vesmír a hmota je len dielom súhry náhod a hmota je základom všetkej existencie. Toto učí materializmus, ktorý je základom ateizmu.
Človek pripúšťa, že svet môže byť výsledkom stvorenia nejakej Bytosti (Boha) a nie je len výsledkom súhry náhod. Pričom Boh svet stvoril, vložil do neho svoje prírodné zákony „poriadok" a nechal, nech sa vyvíja. Boh je pritom vzdialený, tajomný a viac sa o neho a ani o človeka nestará - deizmus.
Boh svet stvoril a vložil do neho poriadok. Svet sa vyvíja, pričom Boh nad svojim stvorením bdie a s každým človekom má svoj plán („Božia prozreteľnosť") - teizmus
(Pozn. podotýkam, že pri čítaní biblického textu o stvorení sveta v knihe Genezis, je potrebné si uvedomiť, že nie je vedeckou správou, ale vyjadruje vieru ľudí, ktorí od počiatku pripisovali vznik celého sveta jedinej príčine Bohu; prof. Heriban.)
2. Druhá otázka nadväzuje na predošlú. Keď už vesmír vznikol, prečo vznikol práve taký, aký je? Táto otázka sa môže zdať na prvý pohľad, nie až tak vážna. Ale opak je pravdou. Keď zoberieme ktorúkoľvek konštantu, ktorá riadi dynamiku vývoja a fungovania nášho sveta a zmenili by sme jej hodnotu, čo len o nepatrné percento, zlikvidujeme všetko čo tu existuje. Ako príklad si vezmime Planckovu konštantu: h=6,63.10-34 J s. Skúste si predstaviť, že by ste mali moc zmeniť jej hodnotu o jednu nulu (za desatinnou čiarkou), čo sa zdá byť absolútne zanedbateľné. A napriek tomu, by vesmír nedokázal vzniknúť a existovať a zanikol by.
Ďalším príkladom môže byť existencia uhlíka, vďaka ktorému jestvuje život na našej planéte. (Pozn. objaviteľ premeny uhlíka fyzik F. Tipler, bol po objavení podstaty týchto dejov taký fascinovaný, že sa stal z ateistu veriacim). Jeho spôsob vzniku a premena na kyslík je tak delikátna záležitosť, že vedci dokonca hovoria o týchto dejoch ako o hladine života. Ale aj ostatné fyzikálne deje, ktoré tu prebiehaj,ú sú tak dokonale zostavené, že je to priam neuveriteľné. Už Albert Einstein povedal: „Kto vie či Pán Boh pri kreovaní sveta mal aj inú alternatívu?" Náhoda?
3. Tretí dôležitý poznatok by sme mohli sformulovať do otázky. Prečo tento náš svet preferuje takým záhadným spôsobom číslo tri? Naša matéria je v najhlbších útrobách (kvarky, leptony, intermediálne bozóny, gluóny...) formulovaná cez číslo tri. Keď to sledujeme v ďalších úrovniach, znovu sa to opakuje. Z týchto elementárnych častíc môžeme vytvoriť len 3 druhy hmoty. Z častíc, ktoré tvoria svet, majú práve tri výnimočné postavenie (protón, neutrón, elektrón). Sekvencie aminokyselín sú tri. Človek je jednota troch entít (telo, duša, duch). Z týchto všetkých vecí, vyplýva jeden pozoruhodný fenomén. Číslo 3 má výnimočné postavenie nie len pri opise sveta, ale aj v Kresťanstve. Jedine kresťanská filozofia má princíp trojjediného Boha, ktorý koreluje s týmito pozorovaniami (Krempaský). Opäť sa pýtam: „Náhoda?"
História a hodnovernosť biblie
Od týchto prírodných „dôkazov" sa pokúsim premostiť v duchu poslednej axiómy na tému biblie samotnej, ako základného kameňa kresťanskej viery. Avšak nebudem sa venovať svedectvu Ježiša Krista a starozákonných prorokov, ale pozrieme sa na jej pôvod z pohľadu kritickej histórie. Môže to pripadať zvláštne, no v staroveku nebolo zvykom, že by náboženstvá mali posvätné knihy, ktoré by uctievali a používali na usmerňovanie vo viere a jej praktizovaní. Okrem judaizmu nijaké z náboženstiev rozšírené v Rímskej ríši nepoužívalo knihy týmto spôsobom (Ehrman).
Kánon
Keďže kresťanstvo má pôvod v judaizme, ďalším vývinom kresťania logicky začali zhromažďovať aj vlastné posvätné texty, ktoré napokon upravili do konečnej podoby náročným procesom, z ktorého vznikol kánon, teda zbierka posvätných spisov, pričom tento proces trval niekoľko storočí. Keďže kresťanstvo sa začalo Ježišom, ktorý bol židovským učiteľom, a prijal židovskú Tóru, je logické, že kresťania prijali do kánonu aj židovské starozákonné posvätné spisy. To ako prebiehal tento výber, nám približuje okrem iných aj Eusebius, ktorý napísal deväťzväzkové Cirkevné dejiny od Ježišových čias až do jeho čias, teda asi prvej polovice 4. storočia. A aké boli kritériá zaraďovania do kánonu? (Ehrman)
1. Kniha musela byť stará, teda z čias niekoľko desaťročí po Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaní. Všetky evanjeliá Novej zmluvy boli s veľmi vysokou pravdepodobnosťou napísané do konca 1. storočia pravdepodobne v rokoch 70 - 95 n.l. A tak nemohol byť prijatý Hermasov Pastier, lebo to bolo pomerne neskoré dielo (vzniklo okolo roku 150).
2. Musel ho napísať apoštol, alebo spoločník apoštola. A tak kánon prijíma napr. evanjelium podľa Jána, ale vylučuje evanjelium podľa Petra, keď sa zistilo, že ho nemohol napísať Peter. Podobne prijíma Evanjelium podľa Lukáša, ktoré napísal Pavlov spoločník, ale odmieta Markionom a jeho prívržencami sfalšované listy v Pavlovom mene.
3. Kniha musela byť široko prijímaná, teda katolícka, čo po grécky znamená „všeobecná". Preto Muratori váhal, keď išlo o Zjavenie Petra.
4. A najdôležitejším kritériom bolo, že názory v knihe museli byť ortodoxné. Preto Serapion odmietal Petrovo evanjelium, lebo vedel, že ho nenapísal Peter, keďže obsahovalo doketistický názor na Krista. (Pozn. doketizmus bolo sektárske učenie popierajúce pravosť Kristovho vtelenia).
Metódy zisťovania historickej pravdy o Ježišovi
Prvá vec, ktorú musím zdôrazniť je to, že každý, kto sa chce dozvedieť niečo o Ježišovi alebo o akejkoľvek inej historickej osobnosti, musí mať zdroj informácií. Pripadá to samozrejmé, ale nie každý zdroj je skutočne hodnoverný a presný. Často je to iba spleť fikcie ovplyvnená svetonázorom človeka. Nezanedbateľné môže byť tiež skreslenie, spôsobené zabúdaním, pokiaľ sa jedná o ústne podanie.
Ako som teda uviedol, všetky informácie vždy siahajú k nejakým zdrojom, a tak sa prirodzene vynára otázka, ktoré z nich sú historicky spoľahlivé. Napriek tomu, že história nemá exaktné metódy, ktoré poznáme napríklad z fyziky, alebo technických vied, má vedecké metódy, ktorými vie posúdiť historickú spoľahlivosť jednotlivých prameňov.
Medzi najdôležitejšie patria tieto kritériá (Ehrman):
1. Čím starší tým dôveryhodnejší: V priebehu ústnej tradície, svetonázoru a ďalších vplyvov sa môže stať, že novšie zdroje podávajú skreslené informácie. Preto napríklad odborníci, ktorí hľadajú historickú pravdu o Ježišovi dospeli k tomu, že okrem najstaršieho evanjelia - podľa Marka, existoval aj dokument Q. (pozn. Q je hypotetický dokument, ktorý podľa bádateľov obsahoval Ježišovu činnosť a bol napísaný asi 20 rokov po jeho smrti). Oba spisy boli napísané o niekoľko desaťročí skôr, ako napríklad Jánovo evanjelium. A tak radšej pri bádaní použijú práve Markovo evanjelium, ako Jánovo.
2. Viacero svedectiev: Pri bádaní pravdy o udalostiach Nového zákona výrazne pomôže ak sa nájdu zdroje, ktoré nezávisle od seba poskytujú tú istú informáciu. Teda ak dva alebo viaceré nezávislé zdroje poskytujú rovnaké rozprávanie, potom v týchto zdrojoch nemôže byť udalosť vymyslená, ale musí pochádzať zo staršieho zdroja, možno skutočného zdroja z daného obdobia. Zdroje musia byť však skutočne nezávislé. Ak sa napríklad príbeh nachádza u Marka, Matúša a Lukáša máme iba jeden zdroj, pretože Matúš a Lukáš ho prevzali od Marka. Ale ak nájdeme príbeh u Marka a evanjeliu podľa Tomáša, ktoré nie je súčasťou kánonu, z dôvodov uvedených nižšie, príbeh musí pochádzať zo staršieho spoločného zdroja, keďže tieto dva sú nezávislé.
3. V rozpore s presvedčením: Keď tvrdenie uvedené v Novom zákone zjavne protirečí tomu čo chceli Kresťania povedať o Ježišovi je vysoko pravdepodobne pravdivé. Napríklad Marek a Ján nezávisle od seba uvádzajú, že Ježiš pochádzal z Nazaretu, čo je v rozpore s presvedčením kresťanov, pretože Mesiáš by mal pochádzať z Betlehema. Navyše Nazaret bola malá, neznáma a nezaujímavá osada v Galilejskej oblasti. Prečo by teda tvrdili, že je odtiaľ, keby to nebola pravda? Alebo ak uvažujeme o tom, či Ježiša skutočne pokrstil Ján Krstiteľ. V rannom kresťanstve bola totiž krstiaca osoba duchovne nadradená človeku, ktorého krstila. Prečo by si to teda kresťania vymysleli, keby to nebola pravda?
4. Kontext: Vždy treba brať do úvahy situáciu v akej sa daný príbeh odohráva. Napríklad s istotou vieme, že Ježiš bol Žid a žil v prvom storočí v Palestíne. Preto ak nejaké príbehy nezapadajú do tohto kontextu, sotva môžu byť historicky presné. Napríklad ak niekto tvrdí, že Ježiš často na verejnosti hovoril meno Jahve, nemôže to byť v kontexte daného obdobia pravda. V tomto období mohol totiž vysloviť toto meno Boha, iba najvyšší kňaz, raz v roku, vo svätyni a navyše potichu. Keby to Ježiš skutočne robil verejne, zrejme by ho hneď pri prvej príležitosti ukameňovali. Alebo množstvo Ježišových výrokov z Koptského evanjelia podľa Tomáša má gnostické zameranie. Problém je, že neexistuje žiaden dôkaz, žeby sa gnosticizmus prejavoval už v prvých dvoch desaťročiach 1. storočia a už vôbec nie vo vidieckej Galilei. A preto mnohé výroky z tohto evanjelia vložil do úst Ježišovi niekto iný a to oveľa neskôr - 2. storočí. Preto nemohlo byť toto evanjelium prijaté do kánonu, keďže nebolo z Ježišových čias, ani čias jeho učeníkov, nenapísal ho žiaden apoštol ani jeho nasledovník a už vôbec nebolo ortodoxné ani široko prijímané.
Z vyššie uvedených metód a dôkazov historicko-kritickej metódy vidíme, že najstaršie a najlepšie zdroje poznatkov o Ježišovi, jeho živote a odkaze sú práve štyri evanjeliá z Novej zmluvy - Matúšovo, Markovo, Lukášovo a Jánovo. A to nie je to len názor niekoľkých naivných jednotlivcov, ale všetkých bádateľov, ktorí sa zaoberali touto problematikou. Teda už len z historickej dôveryhodnosti Svätého písma ho možno považovať za autoritatívne slovo pravdy, nehovoriac o jeho duchovnom význame a hodnote zjavenia, ktoré obsahuje.
Záver
Dúfam, že každý kto si prečítal tento príspevok, neľutuje, že mu venoval svoj čas. Všetkých ubezpečujem, že tvrdenia a dôkazy, ktoré som uviedol, sú pravdivé a ich autori sú renomovaní vedci.
Tiež by som rád vyzval čitateľov, aby napísali do diskusie svoj názor na to, či si myslia, že kritické myslenie je zlučiteľné s vierou a či už áno, alebo nie, tak aj prečo si to myslia. Taktiež budem rád každému svedectvu od vás, v duchu: „Veriť je rozumné". Snáď sa mi podarí zostaviť aj ďalší článok vychádzajúci zo Svätého písma, kde by vznikol priestor aj na iný typ svedectiev.
Zároveň chcem povzbudiť všetkých k tomu, aby neverili každému tvrdeniu, ktoré sa objaví na internete, ale vždy hľadali pravdu do hĺbky. A na záver vás vyzývam, diskutujte o uvedených veciach so svojimi učiteľmi, rodinou a priateľmi. Verím, že každý človek raz spozná pravdu.
autor: Martin Hibký
