Pozorný čitateľ si určite všimne, že Procházka sa v niekoľkých slovách dokázal pochváliť hneď dvakrát. Teda:
1) On nehrá futbal s hocikým, ale s bývalými ligovými hráčmi.
2) On sa po lopte nehádže len tak, ako nejaké vrecko zemiakov, on robí robinzonády.
Vysvetlenie pre tých menej športovo zdatných: robinzonáda je efektný brankársky zákrok, ktorý vyžaduje silu, rýchlosť a obratnosť. Teda všetko vlastnosti správneho prezidentského kandidáta.
Podobných humorných príhod by sa našlo viac. Ale teraz už koniec srandy.
V prvom kole prezidentských volieb získal Radoslav Procházka viac ako 400 000 hlasov a takmer porazil Andreja Kisku. Ak by týchto 400 000 hlasov v druhom kole pripadlo Kiskovi, úplné ovládnutie Slovenska Smerom je prinajmenšom na čas zažehnané.
Keďže, ako sa Procházka sám vyjadril, chce plány Smeru prekaziť, dúfal som, že bude vo svojom boji po prvom kole pokračovať. Takže som predpokladal, že okamžite po vyhlásení výsledkov jasne podporí Kisku a vyzve svojich voličov, aby mu dali hlas.
Nič také sa ale nestalo. Namiesto očakávaného bojového pokriku tu máme Procházkovo urazené ego, ktoré sa nemôže preniesť cez fakt, že Slovensko nebude zachraňovať on, ale nováčik bez politických skúseností. Stačí si pozrieť debatu SME a Trendu z 18.3. a každý bude vedieť, o čom hovorím (podobný pocit mám aj z vyjadrení M. Kňažka a I. Radičovej).
Procházka síce potvrdil, že bude voliť Kisku, ale urobil to spôsobom, akoby mu šli vŕtať do kolena. A ruku, ktorú k nemu Kiska vystrel, odignoroval. Rovnako pôsobí aj Procházkova webstránka a profil na facebooku. To tu zas zvíťazila hlúpa slovenská závisť typu „Zdochla mi koza, ale ak susedovi zdochnú dve, všetko bude OK"? Akú správu chce dať vlastne Procházka svojim voličom? Nedokážem opísať sklamanie z toho, čo som videl.
Viem, že Procházku prehra bolí, a dokážem si predstaviť aj jeho rozčarovanie z tesného výsledku. Domnievam sa však, že ak je jeho túžba po zmene úprimná, je povinný svoje negatívne emócie prekonať a dať svojim voličom pred druhým kolom jasný signál. Pokiaľ však v sebe dostatok veľkorysosti nenájde a svoje ego neporazí, nič viac ako tretie miesto si ani nezaslúži. A nič lepšie nedostane ani v budúcnosti. Táto krajina potrebuje zmenu už teraz, ďalších päť rokov čakania si nemôže dovoliť. Vyzývam preto Radoslava Procházku, aby urobil správnu vec a pred druhým kolom naplno zabral v prospech Andreja Kisku. 400 000 hlasov je kapitál, ktorý sa nesmie premrhať.
autor: Ondrej Bukna
