Tento rok trávim sčasti v Japonsku. Pricestovala som koncom júna. 30. júla som sa cestou do práce potkla o koreň stromu, ktorý nadvihol asfalt na chodníku, a spadla som. Pád to bol strašidelný, doslova "na hubu" a následky na mojej telesnej schránke naznačovali na prvý pohľad skôr pád z bicykla či stret s autom ako "nevinné" zakopnutie. Za zmienku by stál opis reakcií náhodných okoloidúcich a ich okamžitá pomoc, ale aj konanie mojich kolegov z práce, ktorí mi pomohli prežiť najbližšie týždne.
Možno sa k nim niekedy vrátim, ale teraz ich ponechám bokom.
K lekárovi ma sekretárka vedúceho odboru odviezla na druhý deň. Popoludnie a noc po úraze som prežila v polomrákotnom stave v mojom tsukubskom bytíku. Japonské zdravotníctvo môžem opisovať iba v superlatívoch, nielen personál, ale aj pacientov, ktorí sú v zdraví i v chorobe rovnako zdvorilí, empatickí k potrebám iných a trpezliví.
Moja prvá návšteva v Tsukuba Medical Center Hospital trvala asi 2 hodiny, počas ktorých som bola prehliadnutá, vypočutá, zrentgenovaná, zdiagnostikovaná a predbežne ošetrená. Odchádzala som s informáciou, že mám zlomené dve kosti ľavej ruky, s dlahou, ktorá mi siahala od prstov až po rameno a s ubezpečením, že všetko bude v poriadku.
Hneď som zatelefonovala asistenčnej službe Unionu a opísala som im, čo sa stalo. Povedali mi, že sa mám riadiť pokynmi ošetrujúceho lekára a platiť za ošetrenie v hotovosti.
O týždeň mi v nemocnici dlahu zamenili za polymérny kompozit. Rozsah znehybnenia zostal rovnaký - od prstov až po rameno. Odmietla som návrh Dr. Ichimuru na chirurgický zákrok, hoci ma upozornil, že môže dôjsť k posunu úlomkov alebo k nekrotizácii kosti. Povedal, že akceptuje moje rozhodnutie, ale nástojí na týždenných kontrolách, aby mohol v prípade potreby urýchlene zasiahnuť.
Ďalšie 4 týždne sa niesli v znamení bolesti a postupného hojenia rán; zahojila sa mi rozťatá pera, nos sa zmenšil na pôvodnú veľkosť, zmizli modriny okolo očí, zacelili sa rozbité kolená, začala som opatrne hýbať pravou (iba udretou) rukou a zlomené rebrá sa už hlásili len sporadicky. Pomaly som sa opäť stávala sebestačnou a pomoc kolegov som už natoľko nepotrebovala. K lekárovi som chodila sama. Moje konverzačné schopnosti na tému "Nemocnica. Choroby" ďaleko presiahli úroveň spolužiakov z kurzu japončiny... samé pozitíva.
Po piatich týždňoch už zlepšovanie môjho stavu napredovalo míľovými krokmi a kontroly v nemocnici boli potrebné len každé 2 týždne.
16. októbra, 11 týždňov od úrazu sme sa s Dr. Ichimurom stretli (dúfam) naposledy. Moja stávka na konzervatívnu liečbu sa vyplatila a ruka je plne pohyblivá, Mám pokračovať v rehabilitácii, ďalších 6 mesiacov nosiť bandáž a ruku nadmerne nezaťažovať.
Celkové ma ošetrenie vyšlo na 700 Euro.
Taký je život. Sú "potknutia", ktoré človeka výjdu oveľa drahšie.
O pár dní neskôr som sa vrátila na 3 týždne do Európy a poisťovni Union som predložila účty za ošetrenie. V minulých dňoch som od nich dostala informáciu o likvidácii poistnej udalosti. Zaplatia mi 367 Euro, t.j. zhruba 50% celkových nákladov. Odmietli mi preplatiť ďalšie ošetrenia v nemocnici aj náklady na vystavenie lekárskej správy (hoci bez nej by mi nezaplatili vôbec nič).
Z ďalšej korešpondencie som sa dozvedela, že
"Nespochybňujeme fakt, že kontrolné ošetrenia boli nevyhnutné a boli súčasťou štandardnej terapie, avšak komerčné cestovné poistenie nenahrádza verejné zdravotné poistenie, ktoré hradí aj takéto náklady.
Čo sa týka nákladov za vystavenie lekárskej správy, tie nie sú predmetom poistného krytia.
Podľa článku 1, bod 1 príslušných poistných podmienok z poistenia liečebných nákladov v zahraničí, predmetom poistenia sú nevyhnutné liečebné náklady..." (pozn. bold script MB)
Porovnajme si náklady poistenej a nepoistenej osoby v prípade rovnakého úrazu, ako som zažila ja:
1) Nepoistená osoba by zaplatila 633.54 Euro. Nepotrebovala by platiť za lekársku správu, "ušetrila" by 3 hodiny u lekára spojené s jej vypracovaním, 2 hodiny trvajúce zúčtovanie poistnej udalosti v Unione, 2 hodiny strávené opisom udalosti v emaili, ktoré si poisťovateľ vyžiadal (žiadne nové informácie poskytnuté neboli) a ďalšie 2 hodiny venované korešponcenií s poisťovňou, zakončené ich stanoviskom "Je nám ľúto, že Vám nemôžeme poslať priaznivejšiu odpoveď".
2) Poistená osoba zaplatila 203.28 Euro za poistenie a 700 Euro za ošetrenie v hotovosti, spolu 903.28 Euro. Z toho jej poistovňa preplatí 367 Euro, takže jej celkové náklady na poistnú udalosť sú 536.28 Euro, teda iba o 97.26 Euro nižšie ako u nepoistenej osoby.
No hej, poviete si, toto bola banálna (hoci bolestivá) nehoda, ale poistený človek má predsa istotu, že keď sa stane niečo naozaj vážne... Ak máte takéto idealistické predstavy, prečítajte si Všeobecné poistné podmienky poistenia liečebných nákladov v zahraničí 0114 a pátrajte ďalej. Zistíte, že poisťovňa vám (alebo vašim pozostalým) zaplatí naozaj len to, čo je podľa nich nevyhnutné. Stanovisko ošetrujúceho lekára a záujmy pacienta nie sú dôležité. Pri pobyte v nemocnici poistovňa dopredu určí rozsah výkonov, ktoré zariadeniu zaplatí. Zo Všeobecných poistných podmienok sa dozviete okrem iného aj to, že náhla mozgová príhoda, infarkt myokardu ani odlúčenie sietnice nespadajú pod úrazové poistenie. V prípade trvalých následkov po zlomenine kosti by poistenec musel dokazovať, že nešlo o patologickú zlomeninu napr. v dôsledku osteoporózy al. osteopenie, čo pre ľudí po päťdesiatke nemusí byť jednoduché.
Uznávam, že poistovňa Union nie je charitatívna organizácia, ale bolo by férové, keby nezavádzali klientov a keby poistenec od začiatku vedel, na čom je. Na to si totiž nestačí prečítať Všeobecné poistné podmienky poisťovne, lebo likvidátori ich “tvorivo” ďalej rozvíjajú. V zmluve by preto malo byť uvedené, že ide o poistenie nevyhnutných nákladov, a nie vágne “poistenie liečebných nákladov”. Likvidátorka by potom nemusela vysvetľovať klientovi, ako je možné, že ošetrenia nemožno preplatiť, lebo boli kontrolné, a preto neboli nevyhnutné a zaroveň uznávať, že kontrolné ošetrenia boli nevyhnutné a boli súčasťou štandardnej terapie.
Pokiaľ ide o mňa, zistím si alternatívnych poskytovateľov poistenia liečebných nákladov v zahraničí a rozsah služieb, aký ponúkajú.
Po nedávnych skúsenostiach poistovňu Union nepovažujem za korektného poskytovateľa služieb.
Autor: Mária Bardošová, Tsukuba Japonsko