Zo športu vylúčená verejnosť

Autor: Prvý pokus | 24.11.2015 o 4:42 | (upravené 26.11.2015 o 12:41) Karma článku: 2,00 | Prečítané:  454x

V programe terajšej schôdze NR SR je medzi asi 15 bodmi aj zákon o športe. Možno je to posledná možnosť upraviť zákon aby pomohol k športovaniu.

Radosť v športe nemusí byť len z úspešného výsledku či výkonu športovca. Nedávno nám to ukázal nový zákon o športe. Prisľúbené zvýšené peniaze potešili takmer všetkých okolo športu. Vidia za nimi lepšie podmienky, kvalitnejšiu prípravu a tým i úspechy, ako i zlepšenie zdravia, radosti a spokojnosti v živote.

Dôslednejší prístup k zákonu mali bezprostredne zainteresovaní, ktorí sa k nemu vyjadrili v takmer 600 pripomienkach. Viedlo ich k tomu vedomie, že zákonu i celému športu tak pomôžu najlepšie ako vedia. Podobný prístup  mali asi aj jeho tvorcovia. Ukázala to ich zanietenosť  žiaľ poznačená neúplným vstupom športovej obce a zadaniami pretrvávajúcich omylov a jednostranných záujmov čo je čitateľné v kontexte návrhu zákona.

Závažným problémom z ktorého sa po viacročnom zanedbávaní vytvorila až trauma je poddimenzované financovanie. Riešenie si vyžiadalo zvýšenie administratívy, transparentnosti, kontroly a informačného systému. Nie je to len vyrovnanie za navýšené financovanie, ale i potreba väčšieho prehľadu a poriadku. Podstatné však bolo nájsť legislatívne prístupy k ďalším zdrojom financovania čo je i najväčší prínos zákona. Chybou je, že zvýšené opatrenia (informačný systém, zdvojená kontrola) sa ukazujú nad možnosti (finančné, personálne) väčšiny subjektov. A niečo to i stojí. Len na kontrolóra sa plánuje 1,5 milióna eur čo pre porovnanie je čiastka plánovaná na dva a pol roka pre školský šport a šport verejnosti (Doložka vplyvov). Financovanie je tak nielen hlavný, ale i univerzálny problém, ktorý poznačil celý zákon.

Možno aj preto sa do zákona nedostala už úplne zabudnutá a tak prepotrebná veda a výskum športu, ako i lekárske a zdravotné zabezpečenie, vzdelávanie a infraštruktúra športu, ktoré sú len naznačené. Až potom by sa dalo hovoriť o vstupe do reformy športu. Takto to bol len pokus o športový kódex s vylepšením financií v prospech preferovaných športov čo ostatných odsúva na okraj záujmu až zánik. Parlament by mal v zákone upraviť tento priepastný rozdiel aspoň na priblíženie sa k ostatným porovnateľným krajinám.

Návrh zákona už v § 2 definuje verejný záujem v športe tak okrajovo, že verejnosť ani nespomína. Tým dáva celému zákonu pečať základného problému - problému s verejnosťou. Podobne aj v subjektoch športu jasne dominuje profesionálny šport i s vytvorením plateného amatéra. Podriadená jednostrannosti je aj štruktúra športu, ktorá je redukovaná len na športový klub a národný športový zväz (organizáciu). Z takto deformovanej štruktúry vypadávajú jej ďalšie súčasti telovýchovné jednoty, regionálne organizácie, strešná organizácia. Tým sa vytráca nielen rozsah pôsobnosti športu, ale i jeho obohatenie o ďalšie vzťahy, ako základ spolupráce, súčinnosti, koordinácie a efektívnosti celého športu.

Zúžený je aj vzťah k verejnej správe. V štátnej správe má vláda v športe úlohy z jej kompetencie (koncepcia, podujatia s garanciou štátu, národná infraštruktúra) a legislatívne nedopovedané rozhodovanie o športe pre všetkých. Koordinácia a riadenie ministerstiev opäť skĺzava k vrcholovému športu len k obrane a vnútru k ich strediskám vrcholového športu. Rezorty tradične venujúce sa športu zdravotníctvo, hospodárstvo, doprava, sociálne veci a niektoré ďalšie nie sú ani spomenuté. Ministerstvo školstva zostáva prevažne v tradičných úlohách aj z nižším stupňom vzťahu k športu pre všetkých a zdravotne znevýhodnených (podporuje) na rozdiel od vrcholového športu (vytvára podmienky). Pribudli administratíve úlohy len z uznania žiadosti je ďalších päť. O vytvorení poradných orgánov, ktoré by vniesli odbornosť a skúsenosti praxe sa v zákone ani neuvažuje. Územná správa, samosprávne kraje  a obce zostávajú v svojej legislatíve zákonom praktický nedotknutej a tak aj zo slabými právomocami a možnosťami pre šport.

Financovanie môže byť prínosom až na prerozdeľovanie.  Nárokovateľný 80% príspevok zo štátneho rozpočtu v prospech vrcholového športu ešte navyšuje 7% pre najvýkonnejších športovcov. Ďalšie 2% pre Slovenský olympijský výbor a 3,5 % pre Slovenský paralympijský výbor a postihnutých sú pokračovaním administratívneho poňatia športu. Prerozdeľovaním celých 100 %  by sa vytvoril systém a zákon by bol vyvážený. Takto je zvyšná časť (dotácie) opäť i pre vrcholový šport, ale i informačný systém a kontrolórov, takže pre školský šport, šport pre všetkých a telesne znevýhodnených už  nemusí zostať nič.

V športe pre všetkých to nie je nič nové, opakoval by sa tento a minulý rok (i roky kedy bola verejnosť len do 18 rokov). Je to obrátenie sa chrbtom nielen verejnosti jej daňovým poplatníkom, ale i európskemu rozmeru športu, svetovým dokumentom športu, ako i programu vlády a sociálnemu štátu. Zostáva už len na parlamente či sa pokúsi, aby zákon bol aj pre verejnosť, čím si zároveň nastaví zrkadlo vzťahu k nej.

Autor: Stanislav Moravčík.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Danko riadi stranu ako autokrat, hovorí bývalý okresný predseda SNS

Bývalý okresný predseda SNS Patrik Zvonár vystúpil z SNS potom, ako ho vedenie strany odvolalo bez udania dôvodu.

KOMENTÁRE

Susedia ich nechcú. Ani vtedy, keď sú to poriadni ľudia

Odťahujú sa od nich. Stále začínajú odznova.


Už ste čítali?