Nenakúpiš, nenapečieš!

Autor: Prvý pokus | 17.1.2018 o 10:23 | Karma článku: 2,70 | Prečítané:  748x

Asi všetci z nás sa zhodneme na tom, že tohtoročné vianočné sviatky ubehli rýchlejšie ako vzostup a pád politickej kariéry Radoslava Procházku (aj po toľkom čase stále veľmi vďačné prirovnanie).

Obdobie, na ktoré sa už od začiatku Septembra poctivo pripravujú domáce gazdinky po dedinách i mestách a tešia naň predovšetkým ziskuchtiví obchodníci v nákupných strediskách či internetových obchodoch, sa už tradične nieslo v znamení: „Všetkým želaj pokojné a požehnané Vianoce a sám sa stresuj, ako tvoja chladnička prežije 3 dni bez otvorenej Samošky pod domom!“


Samozrejme, ani tá naša domácnosť sa všadeprítomnému predvianočnému zhonu úspešne nevyhla. Nervozita ohľadom všetkého nakúpeného, pripraveného a hlavne poupratovaného pre posviatočné návštevy sa dala krájať, podobne ako varené údené z kapustnice ďalší týždeň. 
Aby som ale najkrajší čas v roku nevykresľovala len ako frustrujúce obdobie, musím sa priznať, že práve tento rok som ho začala vnímať, aj práve vďaka predmetu Globálne výzvy, ktorý mi pripomenul úskalia nášho dnešného konzumného života, tak trošku uvedomelejšie a hlavne menej konzumne - to  doslova.

NÁKUPNÉ CENTRUM- ZÁKAZ VSTUPU

Vianočné výpredaje lákajúce päťdesiat percentnými zľavami pomätený ľud na každom rohu a na mňa boli aj tak z nejakého dôvodu marketingoví experti, reklamy aj billboardy tento rok akosi prikrátki. Áno, priznávam, toto nepodľahnutie nemala na svedomí len moja super pevná vôľa, ale z veľkej časti aj obmedzené časové možnosti, ktoré mi chvalabohu (a niekedy aj žiaľbohu a potom aj chvalabohu) nedali veľa priestoru na obehávanie bratislavských vysvetielkovaných nákupných centier.

Určite sa, ale za menej času stráveným bezcieľnym potulovaním po Centrali podpísalo aj premýšľanie o tom, či naozaj má zmysel kupovať niečo, o čo viem, že človek ani nepotrebuje. Niežeby som zo svojho novoobjaveného eko-nadšenia chcela odopierať radosť svojim najbližším z nájdenia si pod stromčekom aspoň malú drobnosť. Naopak.  Avšak namiesto kúpy úplnej zbytočnosti a odškrtnutia si ďalšej fajočky na vianočnom to do liste, z ktorých by som zrejme mala v konečnom dôsledku chvíľkové potešenia len ja sama, je určite lepší variant zamyslieť sa a naplno využiť zásoby svojej hlboko driemajúcej kreativity ešte pred tým, ako ju zavalia tie štyri taniere babkinej šošovicovej polievky a majonézového šalátu. Veď aj v detstve našich rodičov najviac potešila s láskou vyrobená krivo-vystrihnutá pohľadnica z výtvarnej. 

BEZ PYŽAMA AJ IPHONU 8

Samozrejme, rovnako skromné posolstvo som sa potom snažila tlmočiť aj mojim milovaným blízkym a  mamine, ktorá v mojich 22 rokoch stále pochybuje, či tých desať zimných pyžám v skrini mi na prežitie tejto sezóny bude stačiť. S určitosťou som jej povedala, že bude. Presne tak ako tá kopa tričiek, vianočných svetrov a papúč od Ježiška za minulé roky. Dokonca aj mobil mi po PIATICH rokoch (dobre čítate- piatich rokoch) stále funguje. Keď som si ale v deň D pod vianočným stromčekom nič z toho napokon naozaj nenašla, v prvom momente som si myslela, že Jimmy Kimmel prišiel natočiť slovenskú verziu videa I Gave My Kids a Terrible Present a maminym cieľom je vidieť ma na protest hodiť sa o zem. (pre tých čo nevedia o čom je reč: https://www.youtube.com/watch?v=yWXKUPt7a-U) Až neskôr som pochopila, že mama netuší, kto je Jimmy Kimmel a ja som dostala ten najkrajší darček, tým, že som nič, čo nepotrebujem, nedostala. 

MOŽEM SA NEVYDÁVAŤ!

Som si vedomá, že podľa počtu napečených koláčov tieto Vianoce, som sa o to povestné: Môžeš sa vydávať! od každej babky obrala sama. Verím, však, že táto obeta priniesla so sebou iné koláče, než by prinieslo moje požehnanie na vydaj. Aj my totiž napriek zaprisahávaniu, že budúci rok napečieme a navaríme o tretinu menej, patríme k tým, čo si Vianoce bez stolov preplnených jedlom vedia už len ťažko predstaviť. Nemusím Vám asi hovoriť, kde aj v podobných domácnostiach tieto haldy jedla končia (nie sú to len naše boky a stehná). A síce si nie som istá, či som svojim protestným aktom naviedla na nepečúce chodníčky aj tie najväčšie gazdinky v našej rodine, minimálne som spokojná, že to nie sú moje vyschnuté koláče na tácke v obývačke, na ktoré sa musím 10. januára 2018 ešte stále pozerať. 

Aby bolo každému jasné, veľmi dobre si uvedomujem, že týmito svojimi drobnými „gestami“ som súčasné nastavenie fungovania Vianoc ani spoločnosti ako takej, nezmenila. Rovnako som nimi nevyriešila obrovské plytvanie jedla a naopak hlad na opačnom konci sveta. Tým, že som nedostala nový telefón, sa nepriateľské strany v Kongu súperiace o prístup k ložiskám kobaltu na výrobu takýchto dotykových smartfónov, tiež nepomerili. A takisto sa, žiaľ, nezlepšili ani neľudské pracovné podmienky čínskych zamestnancov pracujúcich od rána do večera na tých haldách oblečenia vo výpredajoch. Teší ma však aspoň fakt, že som práve týmto zdanlivo vzdialeným problémom mohla venovať počas sviatkov o niečo viac času na zamyslenie, ako tým, ktoré sa v nás snažia obchodníci a okolie v našom každodennom živote umelo vyvolať. Veď konzumovať sa dá aj s rozumom, no nie?

Autor: Petra Pipašová

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Druhé, menej známe Pompeje. Prečo zanikli tak rýchlo

Ostia patrila ku kľúčovým miestam Rímskej ríše.

DOMOV

Pozadie protestov riešili aj pri Gorile. Bol za tým Kočner

V zákulisí operoval Kočnerov komplic.


Už ste čítali?