Americký sen

Autor: Prvý pokus | 4.2.2018 o 18:56 | Karma článku: 3,70 | Prečítané:  1049x

Mala som 20 rokov a snívala som o tom,ako raz pocestujem do Ameriky. Veľa som premýšľala,ako nájsť spôsob legálne žiť a pracovať,prípadne stráviť nejaký čas v tomto svetadiele.

Keď som jedného dňa zistila,že taká možnosť tu je, prihlásila som sa do lotérie o "Zelenú kartu",pri výhre ktorej by sa splnilo moje prianie. Losovalo sa v USA každý rok,čím bolo umožnené zhruba 360 vylosovaným Slovákom vycestovať do Spojených štátov oficiálne,s platnými dokladmi pre život v tejto krajine. Túto žiadosť o zelenú kartu som si podávala každý rok, približne po dobu 20 rokov, bohužiaľ... tento môj plán mi nevyšiel ani raz.

Až prišiel rok 2002, kedy som do lotérie prihlásila aj ďalšieho člena z rodiny, ktorý paradoxne o tom ani tak nesníval,ale presvedčila som ho,že možno budeme mať šťastie, vyhráme to obaja a s blízkym človekom sa predsa vycestuje ľahšie,ako samému. Čo človek vôbec nečakal, túto zelenú kartu vyhral práve on a na prvý pokus. Nechcem opisovať naše emócie, ani písať o tom, aká som ja bola sklamaná, že aj mne to nevyšlo a nikde nepôjdem, ani o pocitoch rodinného príslušníka, ktorý nemal ani trochu radosť z tejto "výhry" a veľmi rozmýšľal,či vôbec sa má pustiť do vybavovania dokladov na vycestovanie.

Ani som nemala v úmysle zmieňovať sa o tom,že nakoniec si dotyčný všetko povybavoval, vycestoval do USA a žije tam už 14 rokov, chcem napísať o tom, že v čase,keď boli ešte povinné turistické víza pri návšteve Spojených štátov, som si o tieto požiadala a mala som v pláne navštíviť tohto člena rodiny, ktorý tam v tej dobe už pár rokov žil. Pri absolvovaní pohovoru na ambasáde som mala so sebou úplne všetky potrebné doklady, ktoré vyžadovali,taktiež pozývací list z USA od rodinného príslušníka a jeho amerických priateľov,ktorí sa zaručili za všetky nepredvídané finančné výdaje a pobyt v USA, dokonca aj môj vtedajší zamestnávateľ písomne potvrdil,že môj pobyt v Spojených štátoch amerických bude len dočasný a po uplynutí mojej dovolenky t.j.4 týždne,nastúpim na svoje pracovisko.

Avšak aké bolo moje sklamanie, keď mi konzulárny úradník nedal súhlas na návštevu ich krajiny s odôvodnením nesplnenia dvoch podmienok v tom smere, že nemám žiadne citové väzby ku Slovensku, nakoľko nemám manžela, som rozvedená, môj syn pracuje a žije v Anglicku a ešte k tomu mám nízky zárobok, čiže slabú finančnú situáciu. Môj čistý zárobok bol síce len 400,-eur, avšak doložené dostatočné finančné prostriedky pre pobyt v USA, o čom som mala aj potvrdenie z banky, taktiež z katastra, že som vlastníčkou bytu a pozývací list z USA ho absolútne nezaujímali, ako ani dobré argumenty, že v Európe zostáva predsa žiť ešte môj syn, ktorého nehodlám opustiť a že do Spojených štátov skutočne idem len a len na návštevu mojej rodiny na dobu určitú, pozrieť sa tam a vrátiť sa na Slovensko.

Avšak...šancu som nemala žiadnu. Konzul ma pri pohovore "odbil" s tým,že som nepreukázala dostatočne silné ekonomické a sociálne väzby k mojej domovskej krajine a že jedine v prípade,ak sa mi zmení k oveľa lepšiemu môj vtedajší zárobok, prípadne rodinný stav, bude  šanca,aby moju žiadosť znova prehodnotili a možno schválili. Prešlo odvtedy pár rokov, finančná situácia sa zhoršila, čo bola jednoznačná podmienka ambasády, nuž zmierila som sa s tým,že cesta do USA sa mi nikdy nesplní.

Ale prečo píšem tento článok...pretože sa nedokážem zmieriť s tým a pohoršuje ma to, že víza už dávno "padli", v tejto dobe stačí už len elektronickou registráciou ESTA požiadať o turistické vízum do Spojených štátov, ale bohužiaľ...ľuďom, ktorí v minulosti mali zamietnuté žiadosti o víza, nie je možné cestovať cez ESTU, len opakovane požiadať o vízum na ambasáde,avšak pre mňa kvôli nižšiemu príjmu oproti minulosti,je táto cesta navždy zavretá.

Neexistuje spôsob, ani žiadna nádej, dokonca ani prostredníctvom cestovnej kancelárie navštíviť krajinu neobmedzených možností! Keď ste mali zamietnuté víza - máte problém. Americkí priatelia napísali guvernérovi štátu,v ktorom žijú,o danom probléme,avšak žiadnu odpoveď nedostali. Je smutné na všetkom najmä to,že je doba,komu sa žiada,kdekoľvek vycestovať,tá možnosť tu je. Ale asi málokto vie, že nie je to  úplne tak, nie je to umožnené každému a že "demokratická Amerika" sa správa v tomto prípade tak, ako keby som nemala čistý register trestov a bola som snáď nebezpečná pre ich krajinu.

Ja viem,že týmto článkom nezmením moju možnosť vycestovania,ale sa aspoň podelím s ostatnými ľuďmi o "nemilú" skúsenosť a nie vždy platí "treba sa viac snažiť". Ľutujem len fakt,že som vôbec niekedy požiadala o turistické vízum, lebo nebyť toho, tak dnes môžem vycestovať bez problémov. Viem, že môžu sa nájsť ohlasy na to,nech si teda nájdem prácu a snažím sa zarobiť si tak,aby bola aspoň šanca moju žiadosť o víza schváliť, avšak mám už svoj vek, k tomu zdravotné problémy a vyriešiť tento problém vzhľadom k týmto skutočnostiam je už nereálne.

Viem,že mala by som byť životu vďačná aspoň za to,že môžem cestovať po Európe, ktorá je tiež veľmi krásna. Ale ťažko sa zmierujem s tým, že kvôli nepochopiteľnej americkej byrokracii sen o USA sa navždy rozplynul a že tam...niekde veľmi ďaleko, žije môj blízky človek a možnosť prežiť s ním aspoň sčasti jeho život v druhej krajine, zostane navždy nesplnená.       

Autor: Ľubomíra Žáková

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Nekradnite, Boh vás vidí. Ako vyzerali prvé zájazdy po Nežnej revolúcii

Cestovali s paštétami a termoskami a hodiny v autobusoch prespievali. Keď Taliani videli československý autobus, zamykali záchody.

PRIMÁR

Víkendové dospávanie môže ovplyvniť dĺžku života

Žijú dlhšie víkendoví dospávači, alebo ľudia s pravidelným spánkom?


Už ste čítali?