Plávajúce odpadky na Ružíne sú vizitkou najmä ministerských úradníkov

Autor: Prvý pokus | 26.11.2019 o 9:07 | (upravené 26.11.2019 o 12:18) Karma článku: 10,05 | Prečítané:  6086x

Ako starosta obce som si so záujmom prečítal komentár ministra životného prostredia Lászloá Sólymosa, ktorý napísal v súvislosti s ekologickou katastrofou a plávajúcim smetiskom na vodnej nádrži Ružín.

Je smutné vidieť šéfa rezortu, ktorý plače nad rozliatym mliekom, pretože tento neporiadok je vizitkou najmä jemu podriadených ľudí, a teda aj jeho samotného, aj keď verím tomu, že je úprimne zdesený z toho, čo videl.

Neriešením problému sa vytvára priestor pre rast extrémizmu, proti ktorému aj strana pána ministra aktívne bojuje. Domnievam sa, že stojíme na prahu najväčšieho nárastu čiernych skládok v histórii republiky. Ako starosta malej obce ponúkam svoj pohľad na vec, prečo si to myslím.

Prečo je odpad pri korytách riek?

Zamyslel sa vôbec niekto nad tým, prečo končí odpad pri korytách riek? Áno, na vine sú konkrétni ľudia. Ale kde je príčina toho, že ľudia takto konajú? Horúci zemiak má v rukách rezort pána ministra, aj keď sa mu to nebude páčiť. Môj pohľad bude stretom ministerskej teórie s dennodennou praxou starostu obce.  Vysvetlím to na jednoduchých a konkrétnych príkladoch.

1. Kto spravuje naše rieky?

Naše rieky spravujú vodohospodári zo Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP). Pýtam sa, ako sa starajú o korytá našich riek, ak sa zrazu po väčšom daždi objaví v Ružíne medializovaných 700 ton odpadkov? Na ilustráciu, je to asi 50 kamiónov smetia.

Toľko odpadu sa na brehoch rieky Hornád nemohlo objaviť z večera do rána. Pripomeňme, že sa jedná aj o chránené územie. Ak by si v SVP robili svoju prácu tak, ako by mali, odhalili by čierne skládky už v zárodku a nemuselo by dôjsť k žiadnej ekologickej katastrofe v takom rozsahu, ako ju vidíme dnes. To však nie je hlavná príčina problému.

2. Ak obec málo separuje, platí výrazne viac za skládkovanie odpadov

Na prvý pohľad motivačný systém, ktorý má logiku a núti spotrebiteľov viac separovať. Na strane druhej, úradnícky nezmysel, ktorý môže fungovať v mestách, ale nie na vidieku. Obce nemôžu dosiahnuť požadovanú úroveň separovania  z objektívnych dôvodov.

Ľudia v našich dedinách sú zvyknutí gazdovať. Papier odkladajú na rozpálku (podpaľovanie dreva v kotle), obaly z múky na vajíčka, sklo na zaváranie, fľaše na sirupy z domácej výroby a podobne.

Správajú sa zodpovedne, ale na papieri to vyzerá tak, že neseparujú, sú nezodpovední a preto majú platiť viac. A podstatne viac. Ministerstvo zaviedlo model, ktorý trestá obce za to, že ľudia gazdujú, a to podstatne vyššími a neúnosnými poplatkami za uskladnenie odpadu. Poďme ďalej.

3. Firmy nechcú zbierať separovaný odpad z rekreačných oblastí

Pod našu obec patrí časť vodnej nádrže Veľká Domaša. V jej okolí je približne 5 tisíc rekreačných chát. Ich vlastníci pochádzajú prevažne z miest a sú zvyknutí separovať. Narážame však na problém. Firmy, ktoré separovaný odpad zbierajú, ho z rekreačných oblastí nechcú vyvážať.

Odôvodňujú to tým, že pri tvorbe zákona to ministerskí úradníci nedomysleli, lebo mysleli len na domácnosti a nie na chaty. Aj preto, v rekreačných oblastiach, všetok odpad bez rozdielu končí v rovnakých smetných nádobách. A tak sme opäť pri rovnakom probléme. Platíme podstatne viac, lebo neseparujeme, aj keď by sme chceli, len nám to nikto nechce odviesť.

4. Ak nezaplatíte faktúru za uskladnenie odpadu včas, dostanete pokutu

Mnohé obce majú finančné problémy. Vozili svoj odpad na skládky a keď nemali peniaze, meškali so splatnosťou faktúr. Tie po čase, aj keď s omeškaním, poctivo zaplatili.  Ministerstvo zaviedlo ešte nasledujúcu novinku.  Ak meškáte s platbou faktúry za uskladnenie odpadu, musí vás  prevádzkovateľ skládky nahlásiť Inšpekcii životného prostredia a tá vám dá pokutu. Okrem toho máte zaplatiť aj úroky z omeškania. Teda tých, čo nemajú ani na úhradu faktúry ešte trestáme pokutou.

Tento nový nezmysel z dielne ministerstva životného prostredia v prospech súkromných firiem má za následok to, že mnohé obce radšej odpad nevyvezú, lebo nemajú na úhradu faktúry. Za oneskorenie by dostali pokutu, ktorú by aj tak nemali z čoho zaplatiť, keďže nemajú ani na včasnú úhradu samotnej faktúry. Posunuli sme sa teda z blata do kaluže.

Pred ´´skvelou“ novinkou z dielne úradníkov obce odpad vyviezli a po čase aj zaplatili. Dnes sme často krát svedkami aj takéhoto javu, že v mnohých dedinách pod rúškom tmy horia veľkokapacitné kontajnery za humnami, ktoré niekto úplnou náhodou podpálil. A výsledok?

Ministerstvo sa teší štatistikám. Radujú sa aj obce a ľudia v nich, že ušetrili. Z novín sa dozvedáme, že vďaka ministerstvu máme krajšie životné prostredie a čistejší vzduch. Skvelé. Len si radšej privrime okná, lebo SHMÚ akosi častejšie vydáva výstrahy pre zvýšenú úroveň smogu v ovzduší.

5. Sociálne slabší ľudia za odpad neplatia a platiť nebudú

Sociálne slabé skupiny obyvateľstva za vývoz odpadu neplatia, aj keď ho dennodenne produkujú. Sú pod ťarchou exekúcií, obce nemajú žiadnu šancu tieto peniaze vymôcť. Ako povedala moja kolegyňa z Fekišoviec Milka Fedorová v známom videu ,,A čo im zoberiete? Ich dušu?“

Milka mala pravdu. Poplatky od chudobných ľudí sú nevymožiteľné a za vývoz odpadu obec platiť jednoducho musí. Medzi ľuďmi narastá nespokojnosť a vzniká priestor pre extrémizmus. Jedni poctivo platia, druhí nie, lebo nemajú z čoho. Vysvetliť sa to nedá, ľudia vnímajú neporiadok.

Ak chce vedenie obce udržať čistotu, vyvezie odpad. Keďže sociálne slabší občania obci neplatia, tá nemá na včasné zaplatenie faktúry a vďaka novinke úradníkov dostane pokutu. Za odpad musí obec platiť podstatne viac, lebo z objektívnych dôvodov nemohla dosiahnuť úroveň separácie.

Aký je výsledok práce našich úradníkov na ministerstve?

Bludný kruh sa roztáča. Obec nemá peniaze na vývoz odpadu. Ľudia, aj tí chudobní chcú žiť v ako takej čistote. Keďže obec nimi vyprodukovaný odpad nevyváža, pretože za jeho odvoz neplatia, nosia ho k potoku, alebo ho spália. Obec to radšej nevidí, lebo ak by to videla a riešila, dostala by pokutu za neskorú úhradu faktúry.

Ak by dala pokutu občanom, ktorí odpad k potoku nosia, aj tak by ju obec nevymohla podobne, ako nevymôže poplatok za odpad.

Riešením je veľká voda, ktorá raz určite príde. Tá zmyje odpad do doliny, kde ho štátny podnik SVP zlikviduje za peniaze všetkých daňových poplatníkov. Spasením Ružína má byť akási norná stena, ktorá smetie zachytí ešte pred nádržou. Niekto na tom opäť pekne zarobí. Hurá. Všetci sa na chvíľu radujú účinkom vynálezu, ktorý sa nakoniec pretrhne pod ťarchou odpadkov.

V televíznych novinách vidíme vinníka, sú to chudobní osadníci. Verejnosť je pohoršená, extrémisti sa radujú. Hovorca ministerstva v televízii vysvetľuje, že inšpekcia veľmi intenzívne koná a snaží sa upokojiť verejnosť. Odpad v Ružíne je však dôkazom toho, že nikto nikde nekonal.  

Minister, ktorý za tento stav nesie zodpovednosť, píše do novín komentáre a plače nad rozliatym mliekom. Splnomocnenec vlády pre národnostné menšiny a stranícky kolega pána ministra usilovne bojuje proti nárastu extrémizmu, ktorý spoluvytvárajú neriešením problémov.

Človek má pocit, že žije v dokonalom blázinci. Náklady celého tohto divadla sú podstatne vyššie, ako keby sa problém vyriešil tam, kde vznikol a kde je jeho hlavná príčina. Na ministerstve.

Aké je riešenie?

Logika úradníkov v tom zmysle, že vyššie ceny za skládkovanie odpadu budú regulovať jeho množstvo vyprodukované v domácnostiach je postavená na hlavu. Môže to fungovať možno v mestách, ale určite nie na Slovenskom vidieku. Čierne skládky vznikajú práve preto, lebo náklady na legálne skládkovanie neprimerane rastú do extrémnych výšok a človek je od prírody tvor vynaliezavý.

Kroky úradníkov sú podľa názoru väčšiny starostov vrátane mňa skôr v prospech súkromných spoločností vlastniacich skládky, ako v prospech životného prostredia a ľudí v krajine.

Tridsať rokov po Nežnej sme dospeli do štádia, keď máme špičkové štatistiky, ale reálne výsledky práce našich ministerských úradníkov plávajú vo vodnej nádrži Ružín. Naozaj pekná vizitka.

Ak sa prístup Ministerstva životného prostredia SR nezmení, čaká nás krajina síce s perfektnými štatistikami, ale s množstvom nových čiernych skládok, norných stien a pribúdajúcimi smogovými výstrahami zo strany SHMÚ.

 

Mgr. Radovan Kapraľ
Starosta obce Kvakovce
Slovenské moria – združenie miest a obcí z okolia vodných nádrží na Slovensku

PS: Len tak mimochodom, na zasadnutí vlády v Stropkove dostal minister životného prostredia úlohu nájsť riešenie likvidácie čiernych stavieb v okolí vodných nádrží na Slovensku. Termín bol do 30. Septembra tohto roku. Dnes je koniec novembra, žiadne riešenie doteraz predstavené nebolo. Možno sa dočkáme aspoň ďalšieho ministerského blogu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Vyberal stanice záchraniek v podozrivom tendri, Saková ho povýšila

Je to skúsený záchranár, obhajuje ho ministerka.

Dobré ráno

Dobré ráno: Voľby vo Veľkej Británii sú prakticky vyhraté. Bude to stačiť na plynulý brexit?

Predčasné voľby vyhlásil Boris Johnson po brexitovom neúspechu.


Už ste čítali?