Prečo pro-life vlastne vôbec nie je za ten život

Autor: Prvý pokus | 24.7.2020 o 11:50 | Karma článku: 9,01 | Prečítané:  1075x

Som žena vo fertilnom veku a aj ja chcem deti. Ale nie teraz, lebo sa to finančne jednoducho nedá. Zatiaľ mám možnosť voľby, počkať, kým sa veci utrasú a potom si založiť rodinu a medzitým viesť zdravý sexuálny život.

Voľbu rozhodnúť sa mi počas posledných rokov snažili vziať niekoľkokrát. A ja sa hnevám. Lebo je to nefér. Nielen pre mňa, lebo u mňa hrá rolu hlavne ekonomická situácia, existuje množstvo iných faktorov, prečo nie teraz alebo prečo nie vôbec. Okrem toho, že do nich nikomu nič nie, je zarážajúci fakt, že keď majú v pro-life politici a političky možnosť zamedziť neželaným tehotenstvám, a tým nepriamo znížiť počet vykonaných potratov sú proti. Prečo je to tak a aké argumenty som našla na túto tému v internetových diskusiách a čo na nich hovorím ja.

  1. Nechceš deti, nemaj sex

Môj obľúbený argument. V prvom rade, ďakujem za osvietenie, ale ako sa robia deti viem od momentu, kedy mi to na dvore prezradila najlepšia kamarátka (z čoho som bola mierne zhrozená) a potvrdila pani učiteľka v tretej triede. Je v tom ale háčik: nie vždy máme sex, kedy chceme. Je to zločin a volá sa znásilnenie (o ňom nám mimochodom pani učiteľka nerozprávala) a verte či neverte, tento zločin sa pácha denne a bez povšimnutia. Štatisticky najviac znásilnení sa odohrá takpovediac v našej vlastnej spálni. Len v 9% znásilnení obeť nepozná násilníka, no až 23% prípadoch sa jedná o partnera alebo ex-partnera obete. V 24% percentách sa jedná o iného rodinného príslušníka.  Až 22% obetí znásilnenie neoznámi na polícii a dôvody na to má rôzne, sú to trauma, bolesť, ale aj dĺžka ťahaníc so spravodlivosťou. Toto sú čísla a takto ja vidím našu spoločnosť.

Naša spoločnosť je nastavená tak, že žena dáva a muž berie. “A čo zase ti nedala?” ozvalo sa neraz z konverzácie okoloidúcich, či známych. Celé toto nastavenie produkuje tlak na obe strany, muža označuje, ako toho čo zlyhal, ženu ako tú, ktorá vlastne len dáva, bez akéhokoľvek práva na vlastnú voľbu, vlastné rozhodnutie a aj na vlastný pôžitok zo sexuálneho aktu. A nie, s tým, že “ to sa len tak hovorí” na mňa nechoďte, nič nie je “len tak”. Žena je v spoločenskom diskurze akosi len tam pri tom, recipient mužského semena, tá čo dala, teda darkyňa pôžitku či tá večne bez libida alebo tá, ktorá aj keď nechce, pre dobro radšej dá. Takéto posledné sa v civilizovanom svete volá znásilnenie.

Znásilnenie (aj to v partnerskom vzťahu) produkuje ľudské životy. Nechcené, spojené s traumou a bôľom. My sa tu oháňame za životy, podávame návrhy za sprísnenie interrupcií a zároveň sa ak štát staviame proti Istanbulskému dohovoru. A to sa všetko deje v čase, kedy sú ženy domácim násilníkom vystavené napospas viac ako kedykoľvek predtým.

Zákaz = menej interrupcií

Nebolo to dávno čo som v Barcelone navštívila neskutočne zaujímavú monografickú výstavu španielskej umelkyne-fotografky Laie Abril. Venovala sa v nej najmä potratom a vo svojom diele neraz tematizovala osudy poľských žien, ktoré boli tehotné, ale nechceli. Mnohé z nich na pokraji chudoby, využili všakovaké pochybné a nebezpečné metódy, zatiaľ čo bohatšie ženy zašli na zahraničné kliniky, kde im na vlastné náklady lekár či lekárka vykonali požadovaný zákrok.

Kto trpí sú zase len tí dole, tie, na ktoré sa vysral muž, tie ktoré si zahraničné kliniky či drahý chemický potrat jednoducho nemôžu dovoliť. Tie, čo živia z jedného platu už tri hladné krky. Tie, ktorým tento štát sľubuje klamlivo podporu, ktorá znovu len vytvára tlak na tie ekonomicky najslabšie. Príspevok sa nezvýši, len sa rozdelí. Nedonosíš (aj choré dieťa), príspevok nedostaneš. Priamo sa takto ohrozujú ženy, ktoré sú už v beztak ťažkej ekonomickej situácií, aby kvôli príspevku donosili dieťa. Nejde tu teda, zdá sa, tak celkom o zníženie interrupcií, viac však o nebezpečné ideologické naťahovačky a psychický teror.

  1. čas na “premyslenie” zníži interrupcie

Nemám pocit, že keď sa rozhodneme podstúpiť tak emočne náročný zákrok, akým interrupcia pre ženu rozhodne je, si ho nepremyslíme. Keď ideme na operáciu, pri ktorej môžeme umrieť, tiež si to premyslíme a nepotrebujeme na to dvojnásobnú lehotu (túto inak často vďaka nášmu skvelému zdravotnému systému máme, lebo nie sú kapacity, takže čakáme, kým vlastne neumrieme, no to sa zdá sa nikoho tak horlivo netrápi). Toto predĺženie lehoty “na premyslenie” však zvyšuje riziko, že žena už potrat nebude môcť podstúpiť v zákonnej lehote. Ja by som to teda nazvala čas na “terorizovanie” a  nie na “premyslenie”. Toto je len “povinné počúvanie tlkotu srdiečka” v novom šate.

  1. Sexuálna výchova je diablove dielo a ísť na potrat znamená vyznávať “kultúru smrti”

Minule som sa zhrozene dozvedela, že učebnica náboženskej výchovy, definuje okrem iného potraty a “antikoncepčnú mentalitu” ako “kultúru smrti”, čo je v krajine, kde na základných školách náboženstvo navštevuje podľa KBS približne 72% žiakov a žiačok celkom prúser. Taký Richard Vašečka (OĽANO), ktorý je mimochodom predseda výboru NRSR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, nám popritom na svojom blogu nezabudol predstaviť sex ako “asistovanú masturbáciu” alebo “boží plán”. Plánované rodičovstvo prakticky zavrhol, lebo, keď neejakuluješ do partnerky, očividne to nie je to ono a každá “neprirodzená” antikoncepcia je podľa neho “na päťku”. V duchu sa smejem, keď čítam ten jeho článok, lebo je to úplne z iného sveta, ale aj sa hnevám, lebo nielenže mi to celé nejde do hlavy a nedáva logiku, ale je takéto myslenie aj nebezpečné.

Model v Belgicku, kde je antikoncepcia hradená zo zdravotného poistenia a kde je v školách zavedená sexuálna výchova, ukazuje, že to funguje, že interrupciám takto, aspoň sčasti, vieme zabrániť. Ja nechápem, ako niekto teda môže niekto na jednej strane antikoncepciu aj potraty označovať za kultúru smrti, keď sa vďaka jednému vieme tomu druhému sčasti vyhnúť a ani tomu ako zároveň niekto zatracuje coitus interruptus a ide si nohy dolámať na Pochode za život. Cenovo dostupná antikoncepcia a tabletka po zadarmo pre všetky ženy znížila v Belgicku interrupcie o 10%. Podľa Amnesty International je počet potratov na 1000 žien dokonca mierne nižší v krajinách, ktoré nemajú prísne protiinterrupčné zákony. A to sme tam nezarátali počet mŕtvych žien, ktoré podstúpia nelegálny potrat pochybnými a nebezpečnými metódami.

Kde je teda to za život, chceme život, alebo chceme len určitú ideológiu? Uvedené argumenty potvrdzujú, že návrhy konzervatívnych politikov a političiek nie sú postavené na číslach, ale na náboženských či iných ideologických hodnotách. Je milión menej reštriktívnych a terorizujúcich opatrení, ktorými môžeme znížiť počet interrupcií. Sú to napríklad adekvátna sexuálna výchova na školách, bezplatná antikoncepcia a tabletka po pre všetky ženy, osveta a boj proti rodovej nerovnosti a predovšetkým bezpečná interrupcia.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Rozhovor

Finančník Soros: Moji nepriatelia sa učia jeden od druhého

Rozhovor s finančníkom Georgeom Sorosom.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Držme palce Dankovi

Je taký smiešny, že je v jeho silách zlikvidovať aj tradičnú značku.


Už ste čítali?