Nemám rada absurdné situácie vo vážnom manželskom živote. Vposlednej dobe sa rozmohla nováOlympijská športová disciplína : „Drahá (manželka), vieš mačiatko (milenka) ide na operáciu, strašnesom z toho vyčerpaný, nešťastný, jeniečo na jedenie? Vieš, ty si taká rozumná a chápavá. Absurdné že? Nie, úplnenormálne.
A my, milé dámy, členky spolku PMHP - teda PodvádzanýchManželiek Holubičích Pováh, naložímetanier s večerou a úplne zblbnuté utešujeme manžela.
Pozrime sa na to milé dámy z pohľadu objektívneho: Manželnám oznámi, že ide na lyžovačku smilenkou, aby sme ho pobalili a pochopili, že je zo svojej vlastnej nevery natoľko vyčerpaný, žepotrebuje relax. A my, členky spolkuPMHP urobíme čo?
My nezavoláme odborníkov z odboru psychiatrie vybavenýchslušivou bielou bundičkou na mieru.
Vypneme hruď, až nám praštia kosti, vyberieme kufor a nosímesa hrdo po byte, tou hrdou hruďourozrážame vzduch ako vzducholode a pripadáme si strašne inteligentne, rozumne, nad vecou, hrdinsky a skvelo. Hovorímesi, veď ho to prejde, veď spozná, čo súskutočné hodnoty, veď je to ten náš rozumný, milý bobrík, čo teraz trošičku poblúdil, ale my svojou trpezlivosťou elektronického navigátora,privedieme otca našich detí na správnucestu. Tak plachtime po byte a balíme manželovi teplé dupačky, aby mu navýlete neomrzlo to najcennejšie,obľúbenú gumenú kačičku a ešte aj prezervatívy, vhodné do chladnejšej klímy.
Samozrejme, že balíme najlepšie trenírky, aby si tákrakatica nemyslela, že sme nejakéchudery, čo sa ani nevedia postarať o jej frajera.
Vznášame sa trpiteľsky po byte, ako také mučeníčky anechápeme, prečo nás nevystrelili dokozmu miesto Tereškovovej, prečo sa deti v školách o nás ešte neučia a nepíšu o nás slohové práce aprečo už prezident nevysolil na naše hrdéhrude metál za chrabrosť .
Ale vnútri, milé dámy, vnútri je nám nanič samým zo seba anajradšej by sme sa nakopali do zadku,keby to bolo technicky možné. Potom sa za našimi vyčerpanými, prestarnutýmibobríkmi zaklapnú dvere, a nám tohrdinstvo vydrží, kým neuložíme deti, neumyjeme riady a neostane ticho. To už nám je nanič a po úplneinfantilnom pobehovaní po byte zavolámekamarátke, aby sme sa požalovali, na čo nám kamarátka chabo dodáva odvahu, lebo už nevie, čo nám na topovedať, lebo je to kamarátka decentná anechce nám povedať per huba, že sme riadne blbé kozy. Alebo radikálnejšia kamarátka chrlí oheň, až sa námvznieti slúchadlo, a posiela donajhlbšieho pekla nášho ešte manžela spolu s nami, lebo tiež nevie, čo si už o nás má myslieť .
Potom si napustime vaničku, zapálime sviečku a skúšame saukľudniť pomocou vonnej tyčinky, jemnejantistresovej hudby a knihy odDanky Steelovej. Avšak chyba lávky - vonná tyčinka námpripomenie vášnivú noc s bobríkom predsto rokmi, pokojná hudba vzrušujúci tanec pred dvesto rokmi a z knižky vypadne vylisovaný sedmokrások, ktorýnám ten náš somár nežne zasúval na jarouprekvitnutej lúčke za ružové uško.
V tejto chvíli si predstavíme, čo asi robí náš bobrík skrakticou v romantickej chatičke uprostredmalebnej, rustikálnej krajiny.
A to už prosím pekne rumázgame a vyliezame z vane v staveabsolútneho zúfalstva, hodíme do sebakoňak, čaj na ukľudnenie a v stave totálneho samonasr.....ania sa utápame v sebaľútosti, a tak ešte jeden koňaka soplime si nad svadobnými fotečkami as láskou archivovanými štuplíkmi od šampanského.
Milé dámy, vráťme sa na začiatok: Manžel povie, že ide navýlet s krakaticou. Vypneme hruď,vyberieme kufor a nacpeme tam manžela. Spolu so zánovnými trenírkami, ohyzdnou vyšívanou dečkou odsvokry a zľahka ojazdenými teplákmi hoodnesieme krakatici. Pre rozloženie záťaže doporučujem dva kufre. Buďme veľkorysé milé dámy. Pribaľmeešte korytnačku a veľký obrazový kalendár známej poľnohospodárskej firmy. Na veľmi používaný jún, kdesa polonahá krásavica so slušnýmiajrbagmi, esteticky vintegrovaná medzi vrecia s dusíkatým hnojivom, liepa s erotickými úmyslami po traktore.Tak na obľúbený jún napíšme blahoželaniekrakatici, a poprajme jej veľa šťastia.Veď nech si vyskúša a z tej horúcej lásky k nášmu exbobríkovi, určíte s enormným nadšením, aké je to od piky budovaťrodinu, žuť topinky a s láskou si deliťposledný plátok WC papiera.
Neslieďme, milé dámy za našimi náhradníčkami za účelomkonštruktívneho dialógu. Väčšinakrakatíc má občiansky preukaz a presne vedia čo činia a naše posvätné rodinné vody, naše kráľovskéúzemie celkom vedomie menia na stoku aslzavé údolie. Do fitka za krakaticou sa nevyberieme pokorne a s prosíkom, vymodlujúc si naspäť svojhobobríka. Vyberme sa tam s tým, že pomocou vhodnej činky zabezpečíme našej kráske aktívne polročnénávštevy stomatológa. Do šampónujej pridáme sekundové lepidlo a dokabelky pascu na medveďa. Pozor milédámy na odtlačky prstov.
Z fitka odchádzame so vztýčenou hlavou a aj keď sme zľahkaolietané dakoty, alebo vystrieľanébrokovnice, ako nás pozitívne motivoval posledné roky náš bobrík, nič nie je stratené. Zopárnákupov módneho ošatenia a kozmetiky,zopár hlbokých nadýchnutí v slobodnej atmosfére a zopár smilných pohľadov mužov normálnych, lebo ajtakí ešte sú a ešte zažijeme veci, že ajSteelová by z nich upadla do kómy.
Autor: Monika Karasová